Williams drel o hodiny dlhšie, aby bol v tíme. Skončil mu kariéru koronavírus?

Nie je to tak dávno, čo si strany novín našla veta: "Je späť!"

Reč bola o Justinovi Williamsovi. Veterána presláveného ako "Mr. Game 7" si upísala Carolina do konca tohto, pravdepodobne predčasne ukončeného, ročníka. Minulú sezónu tu tridsaťosemročný krídelník ukončil ako kapitán. Po podpise bola jeho situácia iná. Trojnásobný víťaz Stanley Cupu sa do mužstva vrátil ako mentor.

Nová zmluva ale bola spečatená až začiatkom roka 2020, teda dávno po októbrovom štarte sezóny. Williams sa počas obdobia bez súťažného hokeja neutápal v slzách, práve naopak. "Bol som zaneprázdnený, čo mi veľmi zamestnávalo myseľ," cituje Williamsa The Athletic.

"Fajn bolo aj to, že som bol v pohode s faktom, že som nevedel, aká bude moja budúcnosť. Bol som spokojný a nastavený tak, že čo sa stane, to sa stane. Ak si už nikdy nezahrám, je to v poriadku. Môžem byť totálne šťastný za to, akú som urobil kariéru a ako som hral, pracoval, aké úspechy a pády som zažil. Bol by som šťastný za všetko.

Ak by som ale dostal šancu vrátiť sa a ešte si zahrať, išiel by som po tom. Nebolo to ale o tom, že som sedel a obával sa, čo bude ďalej, skrátka som to nechal plynúť," opisuje svoje mentálne nastavenie. V letnom kempe pre mládež trávil veľa času na ľade v rodnom Cobourgu. Hrával golf. Bol v kontakte s Tomom Dundonom, majiteľom organizácie Canes, Rodom Brind'Amourom, trénerom, či novým kapitánom Jordanom Staalom.

Na druhú stranu si priznáva ďalšiu vec. Starne. Nie je Justinom Williamsom, ktorý pred šiestimi rokmi odohral 82 zápasov základnej časti, ku ktorým v play-off pridal ďalších 26. Dokonca ešte v minulej sezóne nastúpil dokopy do 97 stretnutí. V septembri, pred sezónou 2019/20, ale vedel, že sa jeho čas na ľadoch najslávnejšej ligy sveta napĺňa.

Pozitívny rodák z Ontária je stelesnením šampióna. Dvakrát stál na ľade s klubom, ktorý najcennejšiu trofej získal prvýkrát v histórii. V roku 2006 v Caroline a v roku 2012 v Los Angeles. V drese Kings o dva roky neskôr tento počin zopakoval a vyslúžil si nie len populárnu prezývku, ale aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča play-off.

Sláva je ale pominuteľná a tá hokejová odchádza väčšinou s prepracovanými kĺbmi a svalmi, ktoré už nestíhajú mladším. Hoci je Williams veľkým vzorom, nechcel byť na príťaž. Rozumie všetkému, na to bol v NHL až pridlho - od roku 2000, keď ho v prvom kole draftovala Philadelphia Flyers.

"Sám sebe som vravel, že ak sa chcem vrátiť v nasledujúcich mesiacoch, musím na to mať. Nemôžem byť naivný, mám 38 rokov, nemôžem sa postaviť z gauča a ísť hrať NHL," sebakriticky posudzuje okolnosti. "Nechcete sa vrátiť a urobiť zo seba šaša. Musíte do toho vložiť drinu."

Keď rozpráva dvojnásobný držiteľ zlata z majstrovstiev sveta o drine, nie sú to prázdne reči. Niekedy sa vraví, že staršia generácia hokejistov je poctivá a oddrie si to aj za mladších. A Williams? Ten medzi nich rozhodne patrí.

Svedčí o tom aj fakt, že si každý deň pozorne prezrie rozpis tréningov svojho tímu. Nechce tam byť načas, to nie. Zväčša sa na ľad dostane o pár hodín skôr, najčastejšie o ôsmej ráno. Vezme si so sebou na pomoc pár známych priateľov ako Cam Ward, Eric Cole či Tim Gleason a snaží sa dostať do formy.

Len je na škodu, že dnes to už robiť nemusí. A vlastne ani veľmi nemôže. Všetci poznáme dôsledky dobre známeho vírusu, ktorý pravdepodobne ukrátil Williamsa o plánovaný koniec kariéry. Stačí, ak si posledný odsek vety dáte do minulého času a bude pôsobiť nie len smutnejšie, ale i pravdivejšie.

Justin si neviedol vôbec zle. Stihol dvadsať stretnutí so ziskom jedenástich bodov, pričom osemkrát skóroval. Tým sa v góloch vyrovnal trebárs aj Ryanovi Dzingelovi, ktorý ale odohral o 44 zápasov viac.

Bol to sám Williams, ktorého dobehol ten povestný chtíč. Hokej mu chýbal a pri individuálnom tréningu si uvedomil, že by to ešte skúsil rád. Keď sa s tým zveril Brind'Amourovi, dostal strohú a kladnú odpoveď. Ale čo by sa stalo, ak by to nevyšlo? Justin podstúpil isté riziko sklamania.

"Uhm. Na to som vlastne nikdy ani nemyslel," dodáva s úsmevom. "Pravdepodobne, keby mi povedal nie, by som povedal, že je to v poriadku, môžem to skúsiť inde. Naozaj neviem, čo by sa stalo. Poznám kvality, ktoré dokážem priniesť hokejovému tímu a on zas pozná mňa, navzájom sa poznáme už dlho, takže som predpokladal, že tam niekde bude miesto a rola určená pre mňa."

Hoci to Justinovi trvalo dlho, zo strany klubu na jeho osobu nebol vyvíjaný ohľadne návratu žiaden tlak. Sám útočník si bol dobre vedomý času. Ten plynie v NHL neúprosne rýchlo. Zvlášť pre jedného z najstarších hráčov. V organizácii ho ale poznajú všetci a šancu, ktorú mu dali, iste neoľutovali.

Veci sa však, pochopiteľne, pohli. "Museli sa posunúť," chápe situáciu Williams. "Jordan sa stal kapitánom. Veci sa pohli. Hokejový cyklus pokračoval. Tak to chodí, ale mňa to nijako nezmení."

Oproti vlaňajšku sa takmer nič nezmenilo. V kabíne, keď sa do nej vrátil, bolo len pár nových chlapcov. Stretol tú istú partiu, s ktorou sa vlani prebojoval do finále konferencie. V tomto roku bol ich cieľ podobný, avšak pravdepodobne sa nezrealizuje.

Vo svojich posledných dvadsiatich zápasoch za Canes už Williams nenosil písmeno našité na drese. Ani "C", ani "A" už nebolo na programe dňa. Aj v šatni si musel zvykať na iné ako kapitánske miesto. O niečom ako závisti či trápnych momentoch ale nemôže byť reč. Williams vie, aká je jeho úloha. Staal to vie takisto. Terajší i minulý kapitán majú vrúcny vzťah.

31-ročný Jordan Staal sa snaží byť vzorným kapitánom - podobne, ako kedysi jeho starší brat. "Keď ma určili za kapitána, povedali mi, aby som sa nemenil. A tak som sa nezmenil. Willy, keď sa vrátil, nijako nezmenil to, čo som robil a ako som pomáhal sebe a svojim spoluhráčom," vysvetľuje Jordan. "Bol som šťastný, keď som začul, že sa vráti. (...) On tu patrí."

V šatni vládla dobrá atmosféra. Tu a tam padol žartík, avšak všetko z bratskej lásky, ktorá panuje v mužstve "hurikánov". Svoje rozhodnutie Williams neľutuje. Raleigh je preňho v hokejových časoch domovom, ktorý by nevymenil. Sám bezpochyby prispel k tomu, že sa jeho spoluhráči cítia ako členovia veľkej rodiny.

Williamsa mali radi aj protihráči. Sám to potvrdil, keď vravel, že sa mu dostalo mnoho milých slov od "Vitaj späť!" až po "Liga s tebou je lepšia".

Je namieste predpokladať, že liga s Williamsom bude od novej sezóny len minulosťou. Alebo koronavírus predsa len nebude ten, čo skončí úžasnú kariéru Justina Williamsa?