Vzdá sa sna o Pohári? Rinne chce ukončiť kariéru v Nashville

Poznáme to z minulosti i súčasnosti. Nie je lepší spôsob ukončenia kariéry ako so Stanley Cupom nad hlavou. Veteráni hľadajú angažmány u favoritov, no mnohým sa sen nesplní. V tejto sezóne o svoj prvý Stanley Cup bojuje napríklad 41-ročný Joe Thornton.

Medzi dlhoročné opory svojho klubu, priam až klubové legendy bez Stanley Cupu, zaraďujeme aj Pekku Rinneho. Fínsky brankár s pozoruhodným príbehom je už za svojím zenitom, ale zakončiť jeho tŕnistú cestu ziskom najslávnejšej trofeje by bolo krásne.

On sám si pamätá na momenty, keď Ray Bourque dvíhal po úplne poslednom zápase kariéry v drese Colorada Avalanche Stanley Cup. „Hral v ich tíme veľkú rolu,“ spomína Rinne pre The Athletic. „Je to veľký príbeh neskutočného hráča a legendy. Škoda, že sa to stáva veľmi zriedkavo.“

Situácia 38-ročného brankára sa podobá na mnohé z tých, ktoré sme opísali v prvom odseku. Veteráni dôjdu na koniec kontraktu, môžu sa stať neobmedzenými voľnými hráčmi a vyberať si z prípadných ponúk. Rinne je ale podľa vlastných slov srdciar.

S Nashvillom Predators to nevyzerá tak dobre ako pred štyrmi rokmi, keď ich cestu ukončili pittsburskí Penguins až vo finále. Nedá sa čakať, že tento tím v najbližších rokoch podobným spôsobom zaútočí na Stanley Cup. Žiaľ, vysokému brankárovi už viac než pár najbližších rokov nezostáva.

Napriek tomu vyhlasuje: „Verím v náš tím. Chcem ukončiť kariéru ako Predátor.“

Preds v doterajšom priebehu sezóny nepredviedli nijak chvályhodné výkony. Za play-off pozíciami zaostávajú o osem bodov. Získavajú len 43,1% bodov, v čom sú v ich divízii horší len Red Wings. Rinne nastúpil v devätnástich stretnutiach, jedenásť z nich prehral. S 89,3-percentnou úspešnosťou zásahov a priemerom 3,22 inkasovaných gólov na zápas sa radí k podpriemeru.

Na druhej strane sa mu podaril posledný zápas. Chytil 38 z 39 striel Tampy Bay a levím podielom prispel k výhre Predators 4:1.

Podľa Elliotte Friedmana je Pekka Rinne tzv. „untouchable player“. Predators ho nevymenia – jedine, keby o to sám žiadal. A to sa podľa jeho výrokov nedá očakávať. O jeho výmenu nestoja ani Preds.

Všetko teda nasvedčuje tomu, že Rinne skutočne ukončí kariéru ako srdciar. Záležať bude aj od toho, či mu Nashville ponúkne predĺženie zmluvy a či sa on sám bude cítiť na ďalší rok-dva v profesionálnom hokeji. Nebyť tejto organizácie, sotva by sa dostal do NHL. Jeho príbeh je opísaný v e-knihe blogu Oh my Hockey s názvom Veľká päťdesiatka.

Ak by ste sa niekedy spýtali na najväčší draftový „steal“, teda krádež, určite by bol spomenutý aj výber nováčikov z roku 2004. Pred výlukou bol hlavným kandidátom na prvé miesto Alexander Ovečkin, a to sa aj splnilo.

Okrem neho však bolo na výber množstvo ďalších skvelých hráčov. Medzi nimi aj opomínaný Pekka, mladík z Fínska, ktorý ani tam nemal pozíciu jednotky.

Svoje by o tom vedel rozprávať vtedajší asistent generálneho manažéra Preds Ray Shero. Mal za úlohu zmapovať potenciál mladíkov z hlavného mesta Helsinki. Jedného dňa mu ale zazvonil telefón, v ktorom sa ozval skaut Janne Kekäläinen.

Požiadal ho, aby si vzal taxík a prišiel sa pozrieť na brankára. Presnejšie brankársku dvojku. A ešte presnejšie brankársku dvojku, ktorá v ten deň ani len nenastupovala do stretnutia. O viac ako pätnásť rokov neskôr si Shero pamätá tri veci – tmavú severskú oblohu, mrazivé zimné teploty a takmer nemožnú úlohu skúsiť preskúmať Rinneho hru počas rozcvičky.

„Bolo ťažké dosiahnuť, aby ma počúvali,“ spomína pre ESPN Kekäläinen. „Na stretnutiach som ho odprezentoval, ale skončil niekde na spodku zoznamu.“

Ťažko predvídateľný Rinne bol pre „predátorov“ veľkým riskom. Uvedomoval si to aj Shero už pred spomínaným stretnutím, na ktoré sa bol pozrieť. „A čo keby hral a dostal by deväť gólov?“, pýta sa dnes. „Pravdepodobne bolo preňho lepšie, že v tom zápase zostal na striedačke. To je príbeh!“

Keď došlo na draft, Rinne v podstate o ničom netušil. Blížila sa posledná voľba v predposlednom kole s poradovým číslom 258. „Na tom drafte sme mali nejaké extra výbery v neskorých kolách. Keď sa blížil koniec, ubúdali aj potenciálne mená. Jeden zo skautov prechádzal okolo stola a pýtal sa, či je ešte niekto, koho naozaj chceme draftovať. Môj inštinkt ma stále presviedčal, tak som povedal, aby sme vzali toho fínskeho brankára,“ opisuje Kekäläinen azda najväčší moment svojej kariéry.

O tom, čo sa deje okolo jeho mena za stolom Predators, Rinne nevedel, alebo vedel málo. Draft preňho znamenal takmer nedosiahnuteľný zážitok, ale napokon prišla radostná novina.

Keď mu agent napísal SMS s textom oznamujúcim mu, že bol draftovaný, vtedy 21-ročný brankár stratil reč. „Hovoril som, že to musí byť nejaký žart,“ vraví Rinne, ktorý bol v ten deň u kamaráta na chate. „Naozaj som to nečakal.“

Z tohto neskorého picku ale napokon vytiahli zástupcovia organizácie z mesta country budúcu tvár klubu. Svoje kvality ukázal už v rozvojovom kempe. „Pozreli sme sa na seba a povedali si ´To je on!´,“ hovorí Mitch Korn. Pôsobil v tíme ako tréner brankárov a vysoký Rinne sa mu od začiatku pozdával.

Jeho draft však bol tak nepravdepodobný, že sám hlavný skaut jedného z ostatných tímov neskôr povedal: „Náš fínsky skaut videl Rinneho tucetkrát. Potom, čo bol draftovaný, povedal, že nemal ani najmenšiu nádej.“

(úryvok z e-knihy Veľká päťdesiatka)

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.