Vasilevskij (nielen) o Stanley Cupe a reprezentácii: Chcem hrať na olympiáde!

Oh My Hockey|10. nov 2020 o 09:59

Andrej Vasilevskij napriek nominácii v tejto sezóne Vezina Trophy nezískal. Ani mu to však nechýba. Má niečo stonásobne cennejšie. Po rokoch očakávaní vybojoval pre Tampu Bay Lightning Stanley Cup a dnes môže byť šťastnejší ako kedykoľvek predtým.

"Individuálne ocenenia ma veľmi netankujú," priznal v rozhovore pre ruský Championat. "Vezinu už mám, čiže je to v pohode. Teraz však mám aj Stanley Cup. Aj minulú Vezinu by som za to vymenil. V žiadnom prípade nechcem znevažovať individuálne trofeje, sú veľmi cenné. Hlavnou úlohou ale bolo vyhrať Stanley Cup."

A to sa mu aj podarilo. Cesta to bola dlhá a šialená, stála množstvo síl. Vďaka bubline a predkolu stanovil nový rekord v počte vychytaných víťazstiev v play-off. Bol súčasťou dlhočízneho stretnutia proti Columbusu Blue Jackets, ktoré sa rozhodlo až v piatom predĺžení. Videl svojich spoluhráčov hrať cez injekcie.

Keď bola reč o Blue Jackets, práve oni ich vlani vyradili už v prvom kole, a to suverénne v štyroch zápasoch. Bolts sa im revanšovali naozaj ukážkovo. "Pamätám si, že keď hral Columbus proti Torontu, fandili sme Blue Jackets. Chceli sme hrať proti nim, lebo sme vedeli, že v tej sérii bude o to viac emócií," povedal Vasilevskij.

Po poslednom hvizde tejto sezóny mu neodľahlo len preto, lebo splnil misiu. Tiež mu bolo jasné, že po dlhej dobe a živote v bubline konečne uvidí svoju manželku a syna. Práve im smeroval jeho prvý telefonát po poslednom stretnutí.

"(Život v bubline bol) veľmi ťažký," spomína hviezdny gólman. "Komunikovali sme skrz správy. Nebola to najpríjemnejšia skúsenosť, nebolo veľmi čo robiť. V Toronte sme mali hotel prepojený s futbalovým štadiónom, kde ste sa mohli poprechádzať alebo zahrať si futbal, no v Edmontone mali len veľmi malý priestor, kam ísť. Tam som si zašiel na kávu a čerstvý vzduch, to bolo všetko. Aj aréna bola spojená s hotelom, stačilo prejsť cez tunel."

"Vasy" priznal, že hoci inokedy nepije, po úspešnom finále to inak ani nešlo. Dokonca tvrdí, že jediný moment, keď sa môže opiť, je práve vtedy, keď vyhrá veľkú trofej. A ono to prišlo. Nemohol odmietnuť ani z toho dôvodu, že mali v tíme aj starších chlapov, ktorí už nemajú celú kariéru pred sebou.

Súperom Bolts v play-off bol aj Ben Bishop, hoci len skrytým, lebo pre zranenie nechytal. Kedysi bol súčasťou a jednotkou Tampy Bay Lightning, v roku 2015 doviedol mužstvo do neúspešného finále. V sezóne 2016/17 sa musel porúčať, aby uvoľnil bránkovisko Vasilevskému. Dnes obaja patria medzi brankársku špičku.

"Ben a ja máme skvelý vzťah," odpovedal Vasilevskij pri otázke, či spolu komunikovali počas či po play-off. "Je to skvelá osoba. Rozprávali sme sa ešte pred začiatkom finále, popriali si navzájom veľa šťastia. Povedal som mu, že by bola zábava chytať proti sebe. Aj fanúšikovia by si to užili. Nakoniec sa z toho vykľulo niečo ešte výnimočnejšie: Dvaja ruskí brankári proti sebe vo finále NHL."

Ruský portál si rypol aj do víťaza Conn Smythe Trophy, Victora Hedmana. Opýtali sa Vasilevského: Možno by mal víťaz byť Kučerov? "A možno ja?" so smiechom reagoval Vasilevskij. "Máme veľa úžasných hráčov. (...) Všetci sme MVPs!"

Ruskí hokejisti majú všeobecne povesť srdciarov. Koľkokrát dávajú nespokojní fanúšikovia na Slovensku našim reprezentantom za príklad takého Alexandra Ovečkina. Aj Vasilevskij sa zúčastnil troch seniorských šampionátov, z jedného má titul majstra sveta. Šiel vždy, keď mohol.

"Milujem ruský národný tím," povedal. "Navyše jeho organizácia bola v posledných rokoch vždy na najvyššej úrovni, od hotela, jedla, šatní po vzťahy s ľuďmi okolo. Skoro na úrovni NHL."

V minulom roku hral dnes 26-ročný gólman za "zbornú" dokonca s ľahším zranením nohy. V ôsmich zápasoch majstrovstiev sveta si udržal percentuálnu úspešnosť na úrovni 94,6%, bol vyhlásený najlepším brankárom šampionátu a po jeho konci si mohol doma zavesiť bronzovú medailu vybojovanú po náročnom súboji o tretie miesto proti Česku.

Týmto sa jeho sny zďaleka neskončili. Tým ďalším je prestížny Triple Gold Club, kam sa dostanú len tí, čo získajú zlato z majstrovstiev sveta a olympijských hier, a vyhrajú Stanley Cup.

Dve z troch podmienok už Vasilevskij splnil. Stále má pred sebou dve-tri olympiády, aby dokázal aj to posledné. "Dal by Boh. Pre hokejistu ale nie je podstatné, kde a kedy hrá. Skrátka musí ukázať to najlepšie, čo v sebe má, úspechy sa dostavia. Keď dostanem pozvánku do reprezentácie, predvediem to najlepšie," dodal. Verí, že neúčasť hráčov z profiligy pred dvomi rokmi bola len jednorazová udalosť a v roku 2022 pocestuje na najprestížnejší hokejový turnaj: "Ak si to zaslúžim, chcem ísť do Číny!"

S určitou nevôľou sa stretlo odvážne rozhodnutie Rusov poslať na tohtoročný ročník Karjala Cupu mladíkov z reprezentácie do dvadsať rokov. Tím vedený budúcimi hviezdami Rodionom Amirovom, Vasilijom Podkolzinom či Jaroslavom Askarovom však vybojoval prvenstvo. Vyhral duely proti mužom zo Švédska, Fínska aj Česka.

Pred juniorským šampionátom, ktorý by sa napriek zlej situácii s pandémiou mal odohrať v kanadskej "bubline", poslali tínedžeri veľavravný odkaz, a to najmä tým, čo tvrdili, že nomináciou zdehonestovali úroveň turnaja.

Rodák z Ťumeňa a jeden z najlepších brankárov sveta, naopak, stojí za rozhodnutím zväzu. "Samozrejme, že to bol správny krok," hovorí. "Vždy je výborná skúsenosť hrať proti mužom zo seniorských súťaží. Pamätám si, ako som ja šiel na európsky trip, keď som mal osemnásť. Bola to pre mňa neoceniteľná skúsenosť."

V bráne sa zaskvel jeho nasledovník, pravdepodobne budúci konkurent v súboji o ruskú jednotku či Vezina Trophy, Jaroslav Askarov. V troch dueloch inkasoval trikrát, percentuálnu úspešnosť vyšponoval na 96,2%. Je jedenástkou posledného draftu a hovorí sa o ňom ako o najväčšom brankárskom talente od dôb Careyho Pricea.

"(Nashville) je skvelým tímom pre Askarova," myslí si Vasilevskij. "Už teraz sa musia pozerať do budúcnosti, preto im talentovaný brankár príde vhod."

Askarov je ďalším produktom ruskej brankárskej školy, ktorá je momentálne na výslní. V poslednom play-off boli vo finále konferencie štyri tímy s ruskou jednotkou - okrem Vasilevského a Chudobina chytal aj Semjon Varlamov za New York Islanders.

Nad všetkými Rusmi však momentálne stojí Vasilevskij. Muž, ktorý po zisku Veziny v roku 2019 vybojoval aj Stanley Cup. Bez debaty jeden z trojice najlepších gólmanov sveta. Kam príde, tam je naňho spoľah, či už v drese Tampy alebo Ruska. Jeden sen si splnil, no pred ním sú ďalšie. A ak ich niekto môže splniť, tak je to práve "Vasy"!

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu:
Domov»Hokej»NHL»Vasilevskij (nielen) o Stanley Cupe a reprezentácii: Chcem hrať na olympiáde!