Pamätáme si hrdinstvo Gregoryho Campbella, ktorý sa so zlomenou nohou vrhal do striel, obetavého Patrice Bergerona, ktorý hrával v play-off aj s dierou v pľúcach či Zdena Cháru, ktorého ako kapitána nezastavila ani zlomená sánka. To boli len jedny z mnohých príkladov. Bez hlbšieho rozmýšľania prídu na um človeku, čo sleduje NHL dlhú dobu, ďalšie a ďalšie podobné spomienky.
Takéto príbehy sa datujú hlboko do histórie. Niektoré mohli mať fatálnu dohru. Šťastie v nešťastí mal napríklad Bruce George Gamble. Že ste toto meno nikdy nepočuli? Iste nie ste sami.
EXTRÉMNE PODCEŇOVANÝ
Jeho príbeh je istým spôsobom neznámy a pritom veľmi fascinujúci. Dnes už zosnulý Gamble odchytal v NHL počas desaťročnej kariéry 328 duelov. Vystriedal niekoľko mužstiev, jeho zastávkami boli Vancouver Canucks, New York Rangers, Boston Bruins, Toronto Maple Leafs a Philadelphia Flyers.
Svojho času bol Gamble vynikajúcim brankárom. V kanadskom Toronte sa dokonca vypracoval na gólmana číslo jeden. V sezóne 1967/68 sa spoločne so spoluhráčom Johnnym Bowerom dostali na prvé miesto v rámci percentuálnej úspešnosti zákrokov v NHL (93,4%). O rok už ako jednotka odchytal 61 duelov a opäť bol oporou s 91,4% úspešnosťou.
A hoci pôsobil v mužstve Toronta už v sezóne 1966/67, teda poslednej, v ktorej Leafs získali Stanley Cup, Gamble neodchytal dosť na to, aby mal svoje meno vygravírované na najslávnejšej trofeji. Podľa platných smerníc ju teda nikdy nezískal.
Ak narazíte na jeho meno, často sa spája s označením "podceňovaný". Reportér Jim Vipond o ňom v čase, keď obliekal dres Toronta Maple Leafs, povedal: "Niet pochýb o tom, že je Bruce Gamble extrémne podceňovaný hráč. Musí sa pri tom chytaní postaviť na hlavu, aby si ho vôbec niekto všimol." Kouč John McLellan o ňom povedal, že keď je vo forme, je najlepší v súťaži. Keď nie je, nechytil by ani chrípku.
Koniec jeho kariéry bol poznačený zdravotnými patáliami. Istým spôsobom sa dali predpovedať. Srdcovými problémami trpel od detstva, ale o tom potom.
8. FEBRUÁR
Gamble už mal svoj vek. V poslednom ročníku kariéry, teda v sezóne 1971/72, keď strážil svätyňu Philadelphie Flyers, už nepatril k najmladším, hoci nebol ani vyložene starý. Mal 33 rokov. V súťaži sme pri dohľadávaní informácií našli aj starších gólmanov - Les Binkley z Pittsburghu mal 37, jeho spoluhráč Roy Edwards 34, Jacques Plante z Toronta dokonca 43 rokov.
O tom, že sa s vyšším vekom u športovca priamo úmerne zvyšuje aj riziko zdravotných komplikácií, nemusíme debatovať. U každého sú tieto veci individuálne. Gamble, žiaľ, v tomto ohľade veľa šťastia nemal. Dátum ôsmy február 1972 ho donútil seknúť s hokejom.
Mančaft Philadelphie Flyers vtedy priletel do Vancouveru, aby sa v Pacific Coliseum stretol s domácimi Canucks. Zápas rozhodoval hlavný rozhodca Ron Wicks, na čiarach mu pomáhali Neil Armstrong (nie ten astronaut) a Ray Scapinello.
V bráne hostí sa predstavil Bruce Gamble.
Veterán predviedol vynikajúci výkon. Doslova vyhral "letcom" duel. Vancouver vyvíjal väčšie úsilie v útoku, na Gambla poslal 31 pukov. Hoci nemali hviezdne mužstvo, ani Flyers neboli práve oslniví. Na ich šťastie s výnimkou jediného pokusu nenašiel žiaden ďalší cestu za Gamblov chrbát. Brucovi spoluhráči boli efektívnejší, 22 streleckých pokusov využili na tri presné zásahy a bolo vymaľované.
Avšak nebolo to stretnutie ako každé iné. Gamble v jeden moment zápasu padol na ľad bez toho, aby došlo ku kontaktu. Nepošmykol sa. Dostal infarkt. Odpadol. A predsa duel dochytal. Vtedy nebolo zvykom opustiť ľad pri takej (vo veľkých úvodzovkách) "maličkosti".
Po šesťdesiatich minútach a odchode do kabíny mu bolo ešte horšie. Nepríjemné pocity i tlak v hrudníku sa stupňovali, no brankár sa napriek tomu nesťažoval a odletel s partiou do Oaklandu, kde ich mali hostiť tamojší Golden Seals.
Keď sa jeho mužstvo pripravovalo na duel proti Californii, Gamblov stav sa neustále zhoršoval. Jeho hruď bola v jednom ohni. Vedel, že je zle, vedel to aj tím. Už nebolo na čo čakať. Skúsený gólman musel urýchlene opustiť spoluhráčov a dostaviť sa do nemocnice v Oaklande. Odtiaľ neskôr dorazila informácia, že Gamble utrpel infarkt.
Spomínaný duel proti Vancouveru síce dochytal, ale po správe od lekárov si uvedomil, že bol jeho derniérou.
TICHÝ A UTIAHNUTÝ
Gamble bol na konci kariéry stále schopným gólmanom. V onej poslednej sezóne síce vyhral len sedem stretnutí, pričom nastúpil do 24 (18-krát ako štartujúci brankár), no zvyšok tímu mu príliš nepomáhal. Za obranou Flyers si udržal 91,5-percentnú úspešnosť zásahov. Posledný ročník bol preňho v tomto ohľade nadpriemerný.
Žiaľ, Gamble bol nútený ukončiť kariéru. Flyers mu nedali košom. Stal sa ich skautom. Pôvod jeho problémov so srdcom siaha až k dátumu jeho narodenia. Gamble mal vrodenú srdcovú chybu. Po ôsmom februári 1972 nastal jeho pomalý odchod do zabudnutia.
Gamble sa po rozvode s manželkou Virginiou, s ktorou mal troch synov, utiahol do seba. Rozhodol sa pre život v ústraní, pri Niagarských vodopádoch. Akoby zmizol z povrchu zemského. "Volajú mi ľudia z celého sveta, pýtajú sa naňho. Nevieme však, čo s ním je," povedal ešte počas jeho života Stan Obodiac, niekdajší funkcionár Leafs. "Vždy bol extrémne tichý, ľuďom sa nezdôveroval." Na hokej ale nikdy nezanevrel.
A utrpel pri ňom ďalší infarkt.
Tentoraz osudný.
Takmer jedenásť rokov po prvom ho po tréningu so "starými pánmi", mužstvom Niagara Falls Flames, zasiahli známe bolesti. Tentoraz vedel, koľká bije, no napriek snahe lekárov sa jeho život už nepodarilo zachrániť. Šírili sa zvesti, že umrel priamo počas zápasu, ale tie nie sú pravdivé. Vedelo o ňom tak málo ľudí a o jeho živote po kariére sú tak nejasné informácie, že sa v niektorých zdrojoch dokonca dočítate, že zomrel o dva roky neskôr, ako je uvedené v oficiálnych dokumentoch.
"Je to ironické. Spôsob, akým skončil jeho život, tak nápadne pripomína spôsob, akým sa skončila jeho kariéra," povedal podľa archívnych článkov United Press International jeho amatérsky spoluhráč, Richard Dekker. "Keď sme hrali, vyzeral byť v pohode. Je to smutný príbeh, naozaj. Bol to veľmi tichý človek, nikomu sa veľmi nezdôveroval. Tuším, že som bol jeho najlepším priateľom. O svojej minulosti v NHL hovoril len zriedka, ale nikdy z jeho slov nebolo cítiť znechutenie ani trpkosť."
Brankár, ktorý odchytal zápas NHL a prekonal počas neho infarkt, zomrel 29. decembra 1982 vo veku 44 rokov.
dnes 06:50
dnes 06:30
št 18:33
št 14:05
