Kríza spojená s koronavírusom sa dotkla celého hokejového sveta. Mnohí Európania sa vrátili na starý kontinent, aby tu strávili tento karanténny čas. Výnimkou nie je ani Tomáš Tatar. Ten bol včera hosťom v konferenčnom hovore, kde odpovedal na otázky novinárov.
"Rozhodlo to o mojom odchode," vyjadril sa na otázku, či je rodina hlavným faktorom jeho rozhodnutia. "Skúsil som zostať v Montreale tak dlho, ako to bolo možné. Nevedel som, ako sa situácia vyvinie. Ale monitoroval som, čo sa stalo v Európe a iných krajinách a keď pomaly začali rušiť lety, prestal som si byť istý, či sa budem môcť dostať domov. Nebol som si istý, aká bude situácia potom, preto som musel urobiť rýchle rozhodnutie. Samozrejme, že som chcel byť blízko rodiny. Aj keď som tu, tak ich nestretávam. Moja mama má okolo 65 rokov, čiže chcem byť opatrný. Je ale dobré vedieť, že som nablízku, keby sa niečo stalo."
Ďalšie otázky smerovali už priamo na hokej. (Originál článku: NHL.com
Čo si myslíš, ako dlho sa hráči budú dostávať späť do zápasového tempa?
"Podľa mňa určite musí prísť týždeň v plnom tímovom tréningu než sa dostaneme do tempa. Každý chce zostať vo forme a urobiť všetko potrebné, aby bol pripravený, ale nemyslím si, že niekto môže teraz korčuľovať na ľade. Nie každý má takúto príležitosť, možno dokonca nikto, čiže to potrvá minimálne týždeň, ak nie viac."
Pred prestávkou si bol zranený, čiže len zo zvedavosti, mohol by si s nami zdieľať povahu tohto zranenia a ako prebiehalo hojenie?
"Už je to vyliečené. Bol by som pripravený hrať. Vlastne už som bol celkom pripravený, keď sa sezóna zastavila, čiže to nebolo nič vážne. Bolo to asi moje prvé zranenie v sezóne. Nebolo to ľahké vidieť chlapcov hrať. Ja, ako spoluhráč, chcem byť na ľade a veľmi mi to chýbalo. Ale teraz už som pripravený hrať a aj keby sa sezóna začala zajtra, mohol by som ísť."
Keď sa spätne pozrieš na tvoje skúsenosti z Detroitu, problémy vo Vegas a príchod do Montrealu, kde si už dva roky, vidíš to v novej perspektíve, ako dôležité pre teba je zapasovať do tímu z pohľadu úspechu?
"Áno. Úprimne, keď som pozeral na ostatných hráčov v ostatných tímoch, stále viac som si uvedomoval, ako veľmi dôležité je zapasovať do tímu a systému. Asi máte pravdu, asi mám teraz najlepšie obdobie v Montreale, odkedy som sem prišiel. Užívam si spoluhráčov, tím a fanúšikov, preto sa chcem vrátiť späť, čiže si to naozaj užívam. Súlad, keď hráme s Philom (Phillip Danault, pozn.red.) a Galym (Brendan Gallagher, pozn.red.) je pre mňa perfektný, užívam si spoluprácu s nimi. Zatiaľ to pre mňa bolo len a len dobré."
Keď na to nadviažeme, môžeš vysvetliť aké to medzi vami tromi je v zmysle chémie vašich osobností? Mohol by si vysvetliť vzťahy medzi vami tromi?
"Viete, stali sme sa dobrými priateľmi mimo ľadu. Myslím, že to tak je odo dňa, keď som sem prišiel, rozprávali sme sa, kto má akú rolu na ľade a ako by sme si mohli navzájom pomôcť byť lepší. Všetci traja si načúvame, keď niekto chce povedať, aby pomohol hre na ľade. Phil je skvelý two-way center, hrajúci na oboch stranách klziska, a Brendan je skvelým hráčom pri bráne a dobrý strelec. Každý teda má jasnú úlohu v našej lajne a myslím si, že sa všetci pokúšame hrať vo všetkých troch pásmach na ľade, čiže si navzájom pomáhame všade na ľade. Sme v tom spolu. Hlavne spolu máme veľa zábavy, čo je dobré. Hokej je pre nás teraz zábavou, čo by mala byť priorita."
Už si zmienil Phila a Brendana, viem, že zostávate v kontakte prostredníctvom skupinového chatu. Je komunikácia teraz iná v porovnaní s bežnou offseason? Je niečo, čo sa v tomto ohľade medzi vami zmenilo?
"Povedal by som, že nie. Stále sme v kontakte. Ako vravíte, máme skupinový chat, kde komunikujeme a sme v kontakte s mnohými ďalšími spoluhráčmi, aby sme vedeli, ako sa im darí a či sú všetci v poriadku. Myslím si, že to ukazuje, ako silná je naša partia, akí sme si blízki a môžem povedať, že sme denne v kontakte."
pi 13:15
pi 11:40
pi 10:54
