Sajmonov pohľad: Výhry sú precenené. Dôležitejšia je percentuálna úspešnosť

December 4, 2019

Počas rokov, čo sledujem NHL a celkovo hokej, ma vždy fascinoval najmä jeden post. Najdôležitejší. Najstresujúcejší. Ten, kde je človek vždy sám a ako posledný môže zachrániť situáciu.

 

Vlastne som sa do tejto pozície zamiloval už skôr. Keď sme ako chlapci behali po ulici, väčšinou bol jeden Žigo Pálffy, ďalší Paľo Demitra či Peťo Bondra. Ja som ale bol výnimkou. Všetci sa bili o tenisovú loptičku v krátkych tričkách a kraťasoch, kým ja som kľačal medzi dvomi kockami dreva na ulici počas letných večerov v mikine, teplákoch a kolenačkách. Na jednej ruke som mal šnúrkami pripevnenú podomácky (ale veľmi dobre) vyrobenú vyrážačku, do druhej som si väčšinou bral šiltovku.

 

Bol som Patrick Roy.

 

Chcel som byť hokejovým brankárom, ale to nevyšlo. Bol som preto hokejbalovým. Jednoducho ma to k bráne vždy ťahalo akosi viac. A zostalo mi to aj vtedy, keď som o hokeji začínal písať. Gólmani sú mojím obľúbeným bodom pozornosti doteraz, čo znamená, že pozorne sledujem aj brankárske čísla.

 

Ak ale čakáte, že tento článok bude mať základ v pokročilých štatistikách, ste na omyle. Oproti sebe postavím výhry a percentuálnu úspešnosť zákrokov. Medzi týmito dvomi štatistikami v mojich očiach panuje vojna (a to hlavne v Severnej Amerike). 

 

Kým my, Európania, sme zvyknutí neprikladať víťazstvám až takú brutálnu váhu a skôr sa sústredíme na percentá či počet inkasovaných gólov na zápas, v Amerike je štýl trochu iný. Aj na samotnej oficiálnej stránke súťaže na domovskej stránke štatistík svietia na vrchu štyria ligoví lídri. Jeden z nich kraľuje bodovaniu, druhý strelil najviac gólov. Tretím je človek s najlepšou percentuálnou úspešnosťou zákrokov, no a štvrtým je gólman, ktorý sa radoval z najviac vychytaných víťazstiev.

 

"Nezaujíma ma percentuálna úspešnosť či priemer inkasovaných gólov. Chcem výhry." Toto je pravdepodobne najdivnejšia veta, ktorú som kedy počul od hokejového analytika. Je ním Dave Poulin, niekdajší kapitán Philadelphie Flyers, ktorý to povedal priamo v štúdiu TSN. Skutočne je to správny názor? 

Ostal som naozaj zarazený. Až som nevedel, čo si mám o takomto ponímaní hry brankárov myslieť. Výhry nie sú len vecou brankárov. Je to tímové úsilie, zohratosť spoluhráčov, umenie skórovať viackrát ako súper. Ľudia ako Poulin to ale vidia z opačnej perspektívy. Pre nich je to "dostať menej gólov ako súper". Sám Poulin dodáva, že mu je jedno, či zápas skončí pomerom 2:1 alebo 7:6. Hlavne, že má brankára, ktorý vie vyhrať.

 

Spoločne s ním v onom štúdiu bol i Gord Miller. Ten mu oponoval: "Chcem sa dožiť dňa, keď výhry už nebudú rozhodujúcim faktorom pre brankárov, pretože sú o tom, ako dobre hrá celý tím." To je presne bod a prvý argument, ktorý je alfou aj omegou všetkých debát o tom, ktorá z týchto dvoch štatistík je dôležitejšia.

 

Miller vypichol aj ďalší skvelý bod. Na jednej strane stojí brankár, čo za stretnutie priemerne dostane 3,5 gólu, ale jeho tím dokáže streliť štyri. Druhým na výber je iný gólman, ktorý inkasuje v priemere 2,5 gólu na zápas, ale jeho tím strieľa iba dva. Logicky má preto menej výhier ako ten prvý. To, ktorého by ste si vybrali do svojho mužstva, svedčí o tom, ktorá z týchto dvoch štatistík je pre vás dôležitejšia.

 

Osobne nerozumiem tomu, ako niekto môže logicky dôjsť na to, že je preňho pri výbere gólmana do mančaftu výhra viac ako počet chytených striel. Jasné, že aj víťazstvá sú dôležité. Veľa to vypovedá o brankárovej psychickej pohode a pripravenosti. Na druhú stranu si to pozrime na prípade konkrétnych mien.

 

Ak by sme išli Poulinovým extrémnym uvažovaním, dospeli by sme k názoru, že je Martin Jones lepší ako Robin Lehner. Jones vyhráva v priemere 54% stretnutí a od pozície lídra ho delia dva víťazné zápasy, nakoľko majú dvaja najlepší na konte štrnásť výhier a brankár San Jose dvanásť. Jonesove štatistiky sú ale inak podpriemerné. A percentuálna úspešnosť na úrovni 89,6%. Vyhráva však spomínaných 54% stretnutí.

 

Lehner chytá za Chicago Blackhawks, čo je horší tím ako San Jose Sharks. Vyhral iba päť duelov, pričom zasiahol do štrnástich. Znamená to iba 35-percentnú úspešnosť výher. Čo ale zaujíma mňa? Nuž, skôr to, že keby ste k favoritovi, teda trebárs Bostonu Bruins, pripočítali Jonesa, mali by s ním menšiu šancu na úspech ako s Lehnerom.

 

28-ročný Švéd sa aktuálne drží na hodnote 92,9% vychytaných striel. Priemerne pritom púšťa 2,69 gólu na zápas, z čoho vyplýva, že za zápas naňho letí zhruba 34 striel. Svedčí to o tom, že mu podpriemerní Blackhawks k výhram, ktoré si pýta Poulin, veľmi nepomáhajú. Na druhú stranu si Lehner stále udržiava vysoký štandard.

 

V dnešnej preexperimentovanej štatistickej databáze sa dá v mnohom oponovať. Existujú rôzne výpočty toho, koľko gólových šancí brankár vychytá a koľko percent striel, čo naňho letia, je ľahkých a pre brankára NHL len propagačných. Základ je ale percentuálna úspešnosť, počet priemerne inkasovaných gólov a výhry. A spomedzi týchto čísel pre mňa percentá nemajú konkurenciu.

Najspoľahlivejšie ohodnotenie je, samozrejme, ako to býva takmer vždy, niekde v strede. Nazval by som to priesečníkom medzi percentuálnou úspešnosťou a výhrami, avšak s vyšším dôrazom na percentá. Výhry sú totiž vizitkou nie len gólmana, ale i obrany a útoku. Pochytané strely znamenajú puky, ktoré musel zachrániť ako posledná nádej, inak by sa jeho tím dostal o krok bližšie k prehre.

Brať do úvahy iba percentuálnu úspešnosť by mohol byť trochu extrém. Ale urobiť to isté s výhrami je podľa môjho názoru hlúposť najhrubšieho zrna. Ako môžete vidieť na príklade vyššie, nedáva to veľkú logiku. Alebo je pravda, že Jones>Lehner? 

 

 Zdroj obrázku

 

Tags:

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

  • Facebook App Icon
  • Instagram App Icon
  • Twitter App Icon

© 2017 Oh my Hockey