Sajmonov pohľad: Bye Quickie, bye Holtby. Generácia brankárov zostarla, musia prísť zmeny

October 17, 2019

Frustrácia? Kto vie. Skôr volanie po zmene. 

 

Tento nový článok nebude emotívnym či nekritickým nonsensom. Práve naopak. Mená (alebo skôr pojmy?) ku ktorým sme ešte pred pár rokmi vzhliadali ako k totálnej elite toho, čo hokejový svet môže ponúknuť, jednoducho všetky svoje superlatívy prenechávajú iným. Nie je to z ich vôle. Skrátka to takto vo svete (a tom športovom zvlášť) beží.

 

Nie som práve najstarší, avšak aj tak si pamätám dobu pred týmito gólmanmi, ktorí už prekročili prah tridsiatky. Keď som začal ako-tak sledovať hokej, žiadny Quick, Crawford, Holtby či Dubnyk vtedy nehrali prím. Bola to éra Brodeura, Kiprusoffa, Luonga či Nabokova. V úzkej špičke sa doteraz drží Marc-Andre Fleury, v širokej zas Henrik Lundqvist, ktorý odchádza pomaly, no s gráciou.

 

Očividne sa musím pripraviť na tretiu generáciu. 

 

Vychádzam z pohľadu na brankárov, ktorí v mojich očiach - takisto ako vo vašich - majú obrovské zásluhy na úspechoch svojich tímov. Roky ich tiahli dopredu, no prichádza obdobie, ktoré bude trápením, ak každoročne dostanú kritickú dávku zápasov a ich zamestnávatelia sa nepoobhliadnu po mladých nasledovníkoch. Tak to jednoducho býva.

 

JONATHAN QUICK

 

Môj mobil zozadu zdobí ako súčasť krytu kresba Jonathana Quicka. Kedysi som chytal hokejbal a "Quickie" bol odmala mojím vzorom. Bol by som asi posledným človekom, ktorý by ho predčasne a zbytočne zatracoval. Lenže dobre vidím, že aj jeho dni sa chýlia ku koncu. Americký rodák skrátka nie je tou istotou v bráne, čo Kings doviedla k dvom Stanley Cupom.

 

Všetko sa to začalo v minulej sezóne. Ročník 2018/19 by asi nebol platný, ak by sa Jonathan (zase) nezranil. Jeho zdravie je už dobrých pár rokov skutočne pošramotené. Doteraz sa s tým po gólmanskej stránke zvládol ako-tak vysporiadať. Veď v play-off 2018, ak by mal ofenzívne schopnejší tím, mohol opäť dostať Kings poriadne ďaleko. Lenže to sa nestalo. Na druhej strane bol navyše ďalší múr v bráne, Marc-Andre Fleury, a napriek ohromným Quickovým štatistikám sa Los Angeles nezmohlo ani na jednu výhru proti Vegas.

To však podľa mňa bol posledný záblesk toho fenomenálneho Quicka, na ktorého sme boli v poslednom desaťročí zvyknutí. Naozaj veľmi ťažko sa mi píše niečo také, no Los Angeles si budú musieť zvyknúť na to, že Quick už nie je gólmanom úzkej svetovej špičky. 

 

O možnom trejde Quicka sa začalo písať už v minulej sezóne. Spomínal sa aj Columbus, ktorý má dnes na pozícii jednotky Korpisala a na poste dvojky Merzlikinsa. Napokon z obchodovania nebolo nič a Jonathan dnes tvorí tandem s Jackom Campbellom, o šesť rokov mladším Američanom a potenciálnou budúcou jednotkou mužstva.

 

Slovo "budúca" pritom vôbec nemusí byť tak vzdialené. Ja chápem, akú vysokú hodnotu má (najmä z historického hľadiska) Quick, no pri číslach a výkonoch, ktoré momentálne ukazuje, jeho trhová hodnota klesá. Nie je to o posledných troch zápasoch, teda tých, čo odchytal v tomto ročníku. Už vlaňajšia sezóna vôbec nebola podľa jeho predstáv, čo viedlo k tomu, že ho mnohí fanúšikovia posielali preč (čo tiež nie je vyložene správne).

 

Aby sme si urobili obraz, jednou z najviac výpovedných štatistík je Goals Saved Above Average*, kde má Quick hrozivé číslo -10,31. Ani vlani nebol Quick práve najväčšou oporou tímu a začínam sa obávať toho, že jeho zotrvanie v Kalifornii predstavuje každý ďalší deň iba nejaké "morálne" hľadisko, aby sa potom nehovorilo, že si Kings nevážia svoje legendy.

Zjavná je i jeho frustrácia. Po poslednom odchytanom zápase v tejto sezóne novinárom odpovedal najstručnejšie, ako sa dá. Odpovede zneli takto:

Na otázku, či už zažil podobný štart sezóny:
"Neviem. Som si istý, že to je na internete, tak sa môžete pozrieť."

Na otázku, či vidí dobre puk:
"Áno."

Na otázku, či táto prehra znamenala krok vpred:
"Je to prehra, rovnaká ako posledné dve. Je to prehra. Buď vyhráš, alebo prehráš."

Na otázku, či bol spokojný s predsezónnym obdobím:
"Áno." 

 

"Quick isn´t so quick anymore," znie zhrnutie celej momentálnej situácie. Jeho priezvisko vždy charakterizovalo jeho agresívny štýl chytania založený na rýchlosti a výbušnosti. Experti ale už dávnejšie dvíhali varovný prst, že sa tieto kvality po tridsiatke môžu rýchlo vytratiť. Zdá sa, že sa stalo. Rodák z Connecticutu má dnes 33 rokov a najhorší štart sezóny v kariére i v celej lige. Nikto nemá vyšší priemer inkasovaných gólov na zápas (6,43) ani menšiu percentuálnu úspešnosť zásahov (79,3%).

V koži Roba Blakea, generálneho manažéra klubu, by som teraz naozaj nechcel byť. Jonathanovi ostávajú štyri roky z aktuálneho kontraktu. Poberá 5,8 milióna ročne, čo ešte pred dvomi rokmi bolo skvelé číslo, no dnes je to guľa na nohe. Ak sa do konca sezóny nezaradí medzi (aspoň) nadpriemer, je možné, že sa z Los Angeles poberie na iné miesto. Obchod by navyše mohol byť akýmsi washom zlých kontraktov. Otázkou bude, či dopadne ako Milan Lucic alebo ako James Neal.

 

 

 

BRADEN HOLTBY

 

Quick je momentálne najvýraznejším symbolom odchádzajúcej generácie. Jedným z nich je aj Braden Holtby. Jeho odchod z piedestálu najlepších nie je tak prudký ani rozoberaný, no to neznamená, že neprichádza. Caps sú ale veľmi dobre poistení. 


Holtbyho výkony sa dnes nevyrovnajú výkonom, ktoré predvádzal v časoch, keď dorovnával historické rekordy (je vhodné spomenúť najmä ten so 48 výhrami v základnej časti). Fanúšikovia klubu z hlavného mesta USA to začínajú pociťovať aj na jeho výkonoch na ľade a hlavne na vytrácajúcej sa vyrovnanosti. 

Na veľké šťastie Caps sa zdá, že Holtbeast bude mať dobrú trhovú hodnotu aj o rok či dva. Ako Roba Blakea, tak i Briana MacLellana ale čakajú neľahké veci. Holtby je totiž v poslednom roku kontraktu, vďaka ktorému si ročne príde na 6,1 milióna dolárov. Ak by sa rozhodol vyskúšať trh s voľnými hráčmi, pravdepodobne by mu niekto dokázal dať lepšie podmienky ako Washington, ktorý musí podpísať aj Nicklasa Bäckströma. Tam totiž dozrieva Samsonov, budúca jednotka, čiže to vidím tak, že sa buď uskromní s dĺžkou a dostane viac peňazí (zhruba toľko, ako poberá teraz, vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu v NHL) na maximálne dva-tri roky alebo si nejaký ten milión odpustí a podpíše na dlhšie obdobie. Bude však musieť počítať s menšou rolou. Tým pádom je podľa mňa - ak už má ostať v DC - reálnejšia prvá možnosť.

Ďalším variantom je neriskovať a pustiť ho pred trade deadlinom. Capitals by ale prišli o skúseného gólmana, ktorý síce patrí do starnúcej generácie, no stále nie do starého železa. A v tom je veľký rozdiel. 

Všetko však bude závisieť od rokovaní počas prebiehajúcej sezóny. Holtby je stále gólmanom, ktorý by mohol doviesť svoj tím k Stanley Cupu, čiže záleží na tom, ako sa nastaví myšlienkový pochod vedenia. Obchod počas trade deadline za back-upa + prospekta či brankárskeho prospekta + draftové voľby bude viac-menej v réžii hry Capitals počas tejto sezóny. Iľja Samsonov totižto ešte nie je úplne pripravený zobrať celú tiaž na seba. Potrebuje spoľahlivého parťáka, aspoň na najbližší rok či dva. Bude chcieť hrať Washington all-in na Stanley Cup? Alebo si vyberie cestu trpezlivosti a o dva-tri roky bude opäť najväčším favoritom?

Ďalším polienkom do ohňa veľkej dilemy je, že od ročníku 2014/15 je Holtby v podstate najlepším gólmanom vyraďovacích bojov. Paradoxne sa o ňom niekedy hovorilo skôr ako o fantómovi základnej časti, no od spomínanej sezóny má spomedzi brankárov, ktorí odchytali aspoň 40 zápasov, lepšiu percentuálnu úspešnosť iba Ben Bishop, aj to iba o desatinku. Vedie aj v štatistike výher a priemerného počtu inkasovaných gólov na stretnutie (92,7%, 2,11 GAA, 38 výher). Ako jediný odchytal viac ako štyri tisícky minút a takisto odchytal 68 duelov, čo je o sedem viac ako druhý Pekka Rinne. 

 

Jedným z možných trejdov by mohol byť Holtbyho predaj do Columbusu Blue Jackets za Elvisa Merzlikinsa a druhé kolo (silného) draftu 2020. Jarmo Kekäläinen by ale musel mať istotu, že má 30-ročný Kanaďan záujem ostať v Ohiu. V poslednej dobe totiž prišiel o veľké množstvo skvelých hráčov. Niečo ďalšie by si už nemohol dovoliť, lebo to by som mu rovno dal cenu najhorší GM roka. Na druhej strane musíme povedať, že by Capitals na toto kývli, iba ak by ich situácia pritlačila k múru. Inou destináciou by mohol byť trebárs Vancouver, ale tí svojho Demka nepustia, aspoň ja tomu neverím. Z iných možností, ak by chceli Caps za Holtbyho brankára/brankárskeho prospekta a draft, nie je veľa možností, ako to uskutočniť. Záchranou by mohlo byť Buffalo, ak by k Ullmarkovi pridalo vysoký draftový pick (a/alebo prospekta) alebo namiesto Ullmarka pustila Ukko-Pekku Luukkonena. Luukkonen je ale budúcou jednotkou, preto by sa im ľahšie zbavovalo Ullmarka. Zbaviť sa Luukkonena by bola blbosť najvyššieho rangu.

 

V redakcii sme sa zhodli, že najreálnejšia výmena by pravdepodobne vyzerala takto:

 

 

Ani MacLellanovi jeho situáciu ako generálneho manažéra Capitals nezávidím. Brankárska situácia je akútna a je vo hviezdach, ako ju vyrieši. Osobne by som Holtbyho buď podpísal za šesť miliónov na dva či tri roky, alebo sa ho pokúsil vymeniť pred deadline. 

 

Už teraz sa hlavný kouč Capitals Todd Reirden snaží rozdeliť prácu medzi skúseného Holtbyho a veľmi talentovaného Samsonova. "Samsonov robí to, čo od neho očakávame, a to nás núti robiť každý deň nové rozhodnutie, koho v ten večer pošleme do brány," hovorí Reirden. "Vo svojich vystúpeniach chytal solídne. Budeme aj naďalej primerane hodnotiť to, čo dáva nášmu tímu najväčšiu šancu na úspech." Ruský gólman doteraz vychytal dve víťazstvá, posledný duel proti Coloradu, v ktorom musel striedať Holtbyho, už nezachránil. 

 

 Zdroj obrázku: NHL.com

 


COREY CRAWFORD

 

Corey Crawford bol vždy brankárskou záhadou. Podľa jedných bol ohromne podceňovaný, podľa druhých zas mal len to šťastie, že pred sebou mal ohromný tím, ktorý vytvoril novodobú dynastiu. Dnes sa šepká o tom, že vo Windy City máme najlepšie brankárske duo NHL. Crawfordovým spoluhráčom z bránkoviska je totiž Robin Lehner.

 

Ja sa však zameriam osobitne na Coreyho, ktorému v tejto sezóne takisto končí zmluva. Zarábal šesť miliónov ročne a hoci Chicagu pomohol ako jednotka k dvom Stanley Cupom, budúcnosť sa zdá byť nejasná. Dokopy odohral otrasmi mozgu poznačený Crawford v sezónach 2017/18 a 2018/19 iba 67 stretnutí. 

 

Posledná sezóna, ktorú odohral Corey bez vážnejších zdravotných patálií, bola tá na prelome rokov 2015 a 2016. S pokračujúcimi zraneniami len sotva môže 34-ročný Crawford, ktorý je vekovo na konci svojho vrcholného atletického obdobia, urobiť nejaký progres. Vlaňajšia sezóna to dosvedčila tým, že bola štatisticky najhoršia od sezóny 2012/13. Priemerne inkasoval 2,93 gólu na zápas pri 90,8-percentnej úspešnosti zásahov.

 

Blackhawks by nepodpísali Lehnera, hoci len na jeden rok, ak by to nebolo potrebné. S Crawfordovým zdravím a konzistenciou ale odchádza aj istota. Nechcem sa nikoho dotknúť, no Coreyho sa už absolútne nedá považovať za brankára svetovej elity. Myslím, že je fér ho kritizovať za to, ako začal aktuálny ročník. Nijaké extrémne zlepšenie by som ani nepredpokladal. Dvojnásobný držiteľ William Jennings Trophy už ďalšiu do zbierky jednoducho nepridá. 

 

Otvorene poviem, že Crow bude jedným z najkontroverznejších artiklov, ak sa dostane na trh voľných hráčov. Predpokladám však, že sa to nestane a Hawks si ho buď ešte na rok či dva nechajú k Deliovi, alebo ukončí kariéru. Aj to je jedna z možností, vôbec nie nereálna, ba dokonca pravdepodobnejšia. Tým pádom by sa Chicago sústredilo výlučne na Lehnera, ktorého by podpísali a pri ktorom by sa učil Collin Delia, ktorý má v doterajšej kariére odchytaných šestnásť duelov v NHL.

 

Pre obe strany by to bolo najvýhodnejšie. Corey Crawford musí bojovať s obávaným hokejovým démonom a pokračovať by bol iba ďalší risk. Navyše si musí zodpovedať otázku, či sa mu to - vzhľadom na výkonnosť - vôbec oplatí. Ukončiť kariéru ako dvojka už pred ním odmietlo mnoho velikánov. Musí pritom myslieť na rodinu - manželku Kristy a syna Coopera.

 

Blackhawks by navyše bez morálnych patálií, ktoré už som spomenul pri Jonathanovi Quickovi, mohli sústrediť na podpis Robina Lehnera ako svojej novej jednotky. Žiadna dilema by sa tým pádom nekonala a aj im by to výrazne uľahčilo situáciu. 

 

 Zdroj obrázku: NHL.com

 


DEVAN DUBNYK

 

Posledným na rade je Devan Dubnyk, u ktorého však nie je situácia tak kritická ako u Crawforda s Quickom. Skôr by som ho porovnal k Holtbymu s tým, že je na tom ešte o trochu lepšie. Je jasné, že sezónu nezačal práve dychberúco. V piatich zápasoch si drží percentuálnu úspešnosť iba 86,7%, pričom púšťa 4,44 gólu na zápas, no má pred sebou zlý tím. Musí zabrať, je to jasné. No vzhľadom na to, ako neskoro vyšiel na výslnie ako plnohodnotná jednotka, dávam najvyššiemu z nášho kvarteta aj najdlhšiu životnosť.

 

Devan robí reálnu jednotku u stáleho zamestnávateľa iba cca štyri a pol roka, ale vybudoval si skvelý status. Ešte vlani ukazoval veľmi dobré čísla - 91,3% a 2,54. Pri jeho vyťaženosti je čo povedať, veď za posledné štyri sezóny nikdy neodchytal menej ako 60 zápasov. Dokopy ich odchytal 259, čo je o sedem viac ako druhý Martin Jones.

 

Jeho odchod zo scény jednotiek vidím v horizonte dvoch či troch rokov (a v tejto štatistike bude súperiť s Holtbym, ktorý je však o tri a pol roka mladší). Ani tu vek nepustí a keď sa máme oháňať vekom Roberta Luonga či Martina Brodeura, tak treba povedať, že tí dvaja boli stroje. Keď sa však dostávam k porovnaniu s týmito dvomi absolútnymi velikánmi svojej éry, musím povedať, že má z môjho pohľadu najväčšiu šancu priblížiť sa im práve Devan. Hlavne preto, lebo začal titulky novín zapĺňať až na prelome tridsiatky a zdravie mu, chvalabohu, slúži.

 

Jeho zmluva vyprší v roku 2021, keď sa stane nechráneným voľným hráčom. V tom istom roku sa koná expansion draft, avšak ak si myslíte, že si Wild budú chrániť Devana, pokúsime sa vás o opaku presvedčiť v našom novom článku (coming soon). Vtedy už budúcnosť brány "divochov" bude v rukách Kaapa Kähkönena.

 

 

*Goals Saved Above Average - štatistika, ktorá hovorí o tom, koľko nebezpečných šancí chytia brankári "navyše"

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

  • Facebook App Icon
  • Instagram App Icon
  • Twitter App Icon

© 2017 Oh my Hockey