Sajmonov pohľad: Zatieni ošiaľ z novej arény nutnosť prestavať Red Wings?

August 1, 2017

Hokejový národ, buď pozdravený!

 

V michiganskom meste Detroit sa ich najväčší miláčikovia - slávne "Červené krídla" - sťahujú zo staručkej Joe Louis Areny do novučičkého stánku nazvaného Little Caesars Arena. Omnoho krajšie by to bolo v nedávnych časoch slávy. Na tú, ktorú zažila jej predchodkyňa, si však Little Caesars bude musieť počkať naozaj dlho. Ak sa jej vôbec dočká.

 

Dvadsaťtisícový štadión člena Original Six na Woodward Avenue bude jedným z najmodernejších v súčasnej NHL. Detroit však má jedno (a to dosť veľké) šťastie. Verných fanúšikov.

 

Uvažujme hypoteticky. Keby sa takáto aréna postavila v arizonskej púšti pre miestnych Coyotes, ťažko by ste tam nalákali tie davy fanúšikov, a to vravíme o období, v ktorom by sa klubu najmladšieho generálneho manažéra ligy Johna Chayku darilo. Red Wings však teraz prechádzajú ťažkým obdobím. Aj napriek tomu im táto aréna vynesie.

 

A je tu aj možnosť, ktorá v konečnom dôsledku vyznie vskutku smutne. V Detroite sa dá predpokladať ten ošiaľ, ktorý sa pri niečom novom už prirodzene vyskytuje. A ten môže zahrať do karát Kenovi Hollandovi, generálnemu manažérovi klubu, ktorý je čím ďalej, tým viac skôr zatracovaný ako chválený.

 

Je pravdou, že Holland dokázal Detroit na pozícii favorita udržať veľmi dlho. S klubom získal od roku 1997, odkedy je v pozícii generálneho manažéra, tri Stanley Cupy (1998, 2002, 2008). Avšak je to stále ten známy "old-school" manažér, pri ktorom sa nám zdá, že sa nových vecí bojí ako čert kríža. A každého čas raz skončí.

 

Ak by som bol fanúšikom Detroitu, modlil by som sa, aby kormidlo lode v jeho rukách neostalo ďalšie roky. Klobúk dole a všetká česť. Holland dokázal s Detroitom veľa obdivuhodných vecí. Avšak držať ho tam tak dlho ako Jacka Adamsa, ktorého manažérske pôsobenie u Red Wings trvalo 35 rokov, čo je o osem rokov dlhšie ako pontifikát pápeža Jána Pavla II. (a to už je čo povedať), nie je tou najlepšou voľbou.

 

Najväčšou chybou Kena Hollanda v posledných rokoch bolo očividne rozdávanie "no-trade" klauzúl, čo znamená, že súčasťou zmluvy je aj to, že hráča nemožno vymeniť bez jeho súhlasu. Holland toto ponúkal ako stravné lístky. Akoby len tak. S desiatimi takýmito hráčmi, z ktorých osemdesiat percent má nad tridsať rokov, je predstava skorého návratu organizácie z Michiganu na vrchol pomerne smiešna.

 

Nielsen, Nyquist, Abdelkader, Helm, Green, DeKeyser, Ericsson, Daley, Kronwall, Howard.

 

Kde je Tatar? A čo tam robí DeKeyser či Ericsson? Asi unáhlené rozhodnutia toľko rozoberaného generálneho manažéra. Samozrejme, v Dannym DeKeyserovi videl potenciál asi každý. Ten sa mu však nedarí naplniť. A najmä v tabuľke pravdy je to - buďme úprimní - hotová bieda.

 

Tieto nezmyselné klauzuly sa teraz Hollandovi kruto nevyplácajú. Môžu byť najväčšou prekážkou v tom, ak by bol vyhlásený stav poplachu a rýchlej prestavby mužstva z mesta, ktoré je rozmaznané úspechmi. Na ten ďalší si však očividne počká ešte dlho. A veľký podiel na tom paradoxne má jeden z najúspešnejších manažérov jeho histórie.

 

Hrdá organizácia sa musí pokoriť a prijať nepopierateľný fakt nazvaný "nutnosť prestavby". Snáď to ale neoddiali ošiaľ z novej arény. Koniec koncov, Hollandovi a spol. by to zahralo do karát a jeho odchod by sa neriešil tak intenzívne. A to by len prehĺbilo krízu slávneho tímu, z ktorého by sa mohla stať nová Carolina.

 

Sajmon

 

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

  • Facebook App Icon
  • Instagram App Icon
  • Twitter App Icon

© 2017 Oh my Hockey