Sajmonov pohľad: Nastal koniec éry Blackhawks?

April 21, 2017

Hokejový národ, buď pozdravený!

 

Iste sme to všetci doma na Slovensku, ale aj v Čechách registrovali. Jedným z najväčších kandidátov na zisk Stanleyho Pohára bolo (opäť raz) Chicago. Klub, v ktorého mančafte sa objavovali až tri slovenské mená. Marián Hossa, Richard Pánik a Tomáš Jurčo. Každý z nich bol favoritom na to, aby jeho meno vyryli do najslávnejšej hokejovej trofeje.

 

Kto však predpokladal ich koniec tak skoro, nech zdvihne ruku.

 

V prvom kole sa Čierni Jastrabi dostali do súboja s Nashvillom Predators, posledným postupujúcim tímom zo západnej konferencie. Na stránkach o Chicagu ste nachádzali príspevky o tom, že v posledných dvoch prípadoch, kedy Blackhawks dostali do prvého kola Preds, si došli až po Stanley Cup. V nádeji, že sa história bude opakovať, si fanúšikovia Hawks prakticky nepripúšťali zlyhanie.

 

Lenže ono prišlo. Prišlo niečo, na čo priaznivci organizácie z Windy City v posledných rokoch rozhodne nie sú zvyknutí. Ich tím, ktorý vyhral svoju konferenciu, hral ako nikdy predtým. Lenže, bohužiaľ pre všetkých z radov ľudí fandiacich Hawks, to je myslené v tom negatívnom zmysle slova. Nashville - a myslím, že to tak smiem povedať - "rozbil" Chicago pomerom 4:0 na zápasy. Najhorší možný scenár sa stal skutočnosťou. A aj keď bol tím z Tennessee miestami možno šťastnejší, nikto nemôže povedať, že Chicago si postup zaslúžilo.

 

Ťažko povedať, či bol skorý koniec družiny kouča Joela Quennevillea zapríčinený viac takmer dokonalou taktickou hrou Predátorov alebo tým, že toto mužstvo hralo jednoducho zle. Ani jedno, ani druhé nie je klamstvo, čiže kombinácia silných Predators a bezzubých Hawks znamená trpký pád klubu, ktorý dominoval poslednej dekáde NHL.

 

Nashville si na Chicago pripravil taký spôsob hry, ktorý ich definitívne vyhodil zo zabehnutého rytmu už v prvom dueli série. To je nepopierateľný fakt. Tri góly v štyroch zápasoch je málo. Ďalšia holá pravda, ktorú treba prijať. A kľúčoví hráči Blackhawks nezabrali vtedy, kedy mali. Toews nebol tým kapitánom, ktorým je takmer celú tú dobu v Chicagu. Panarin bol na nepoznanie. Kaneov čuch na body ostal v základnej časti. 38-ročný Hossa takisto nie je stroj na baterky. Seabrookovu obranu bolo stále ľahšie a ľahšie prekonávať. Keith? V hodnotení +/- záporných šesť bodov, oproti základnej časti obrovský kontrast. A takto by sme mohli pokračovať.

 

Nie je vypadnutie ako vypadnutie. Toto bolo kruté. Nashville neukázal Chicagu štipku zľutovania. No teraz je otázkou to, či dokáže táto organizácia pokračovať v trende posledných rokov, alebo nastal koniec jednej éry. Prvej (a možno poslednej) dynastie platových stropov. Šanca je vysoká. Ak o dva-tri roky budeme o Blackhawks opäť písať ako o topfavoritovi, potom si Stan Bowman, podľa mňa jeden z úplne najlepších generálnych manažérov (ak nie najlepší), odo mňa zaslúži ešte väčšie uznanie, pretože ak dokáže toto, dokázal vlastne nemožné.

 

Táto partia, ako ju poznáme teraz, ale už nebude spolu dlho. Áno, Toews a Kane môžu Hawks ešte dobrých pár rokov potiahnuť. No čas tých, ktorí tu boli od začiatku éry, sa kráti. Hossa má zmluvu do roku 2021, no ani on nemusí vydržať na takejto úrovni a už vôbec nie vydržať do konca svojho kontraktu. Duncan Keith, stále absolútna špička medzi obrancami, už tiež nie je najmladší a podobne, ako raz kedysi pravidelnému favoritovi na Norris Trophy Zdenovi Chárovi vek trochu ubral na kvalite, tak postupom času pomaličky uberie aj jemu. Ba čo viac, Bowman to s lákaním ruských hokejistov, nad ktorými rozmýšľal aj v poslednom období, bude mať v najbližších rokoch ťažké, lebo rozhodnutie ligy ohľadom Olympiády je jasné a mentalitu hrdých ruských "molodcov" a ich vzťah k reprezentácii nemusím nijak špeciálne ozrejmovať. A kto vie, či o dva roky, keď Panarinovi vyprší kontrakt, v tíme Joela Quennevillea bude chcieť zostať. Závisieť to bude asi od toho, či táto partia udrží Chicago v roli potencionálneho víťaza Stanley Cupu.

 

Jediným šťastím Bowmana je, že dokázal geniálne podpísať kľúčových hráčov na ďalšie minimálne dva roky. Jadro tímu má dlhé zmluvy a na tom dosť záleží. Časom ale každá ruža zvädne. Je len otázkou času, kedy sa to stane aj s nosnými piliermi Čiernych Jastrabov. Neprajem im nič zlé, veď na ich hokej, ak hrajú svoj štandard, je radosť sa pozerať. No sám Bowman si isto iste uvedomuje, že ak sa tu niečo nezmení, táto organizácia nemá šancu pokračovať v ére, kedy ovláda najlepšiu hokejovú ligu sveta.

 

Jadro tímu bude starnúť, kým Blackhawks nebudú mať veľa možností loviť na vysokých draftových pozíciách. Preto je úloha vybudovať dynastiu dnes taká ťažká. Skombinujme to s platovými stropmi a až teraz vidíme, akú úžasnú a chvályhodnú vec dokázal syn legendárneho trénera Scottyho Bowmana.

 

Svoju genialitu nám toľko spomínaný manažér Hawks ukázal už mnohokrát. Je však opäť na ťahu. Spolu so všetkými "jastrabmi" v tíme má v budúcich dvanástich mesiacoch za domácu úlohu ukázať nám všetkým, že na koniec éry Blackhawks si ešte budeme musieť počkať.

 

Sajmon

 

 

 

Share on Facebook
Share on Twitter
Please reload

  • Facebook App Icon
  • Instagram App Icon
  • Twitter App Icon

© 2017 Oh my Hockey