Sebastián Hudec: Američania sú odhodlanejší ako my

Že je vám meno Sebastián Hudec (18) neznáme? To sa môže rýchlo zmeniť. Slovenský obranca, ktorý sa zúčastnil aj vlaňajších majstrovstiev sveta osemnásťročných, sa v tejto sezóne rozhodol pre odchod do USA. V tamojšej lige NCDC hráva za tím South Shore Kings a prostredie si pochvaľuje. Prečítajte si aj vy o jednej z nádejí slovenského hokeja, ktorá sa snaží presadiť a maká na sebe. Rodeného Banskobystričana sme vyspovedali v rýchlom, no bohatom rozhovore.

Si prvú sezónu v zámorí. Prečo si sa rozhodol odísť zo Slovenska do USA?
Išlo najmä o to, že som chcel vyskúšať niečo nove a niečo nové sa naučiť. Pozeral som sa na to aj tak, že by som sa mohol dobre naučiť rozprávať po anglicky, čo sa do života určite veľmi hodí.

Vnímaš nejaké rozdiely medzi životom na Slovensku a životom v Amerike?
Mne osobne život tu pripadá byť dosť iný ako u nás. Aj Američania sú po mentálnej, povahovej stránke iní, ale mám z tohto prostredia veľmi dobré dojmy.

A čo hokej? Cítiš, že si po prechode zo Slovenska do USA prešiel akoby na „vyšší level“? V čom sú hlavné rozdiely v hre?
Nemôžem povedať, že sa cítim, akoby som prešiel na nejaký extra vyšší level. Avšak myslím si, že je ten hokej naozaj o čosi rýchlejší a je to cítiť aj kvôli menšiemu ihrisku a inému, dynamickejšiemu štýlu hokeja. 

Máš už nejaké skúsenosti aj s mládežníckymi reprezentáciami. Aké sú podľa teba tvoje šance, že sa budúci rok zúčastníš MS do 20 rokov
Určite by to bolo krásne, zahrať si na MS do 20 rokov. Je to snom viacerých chalanov, ale teraz je ešte veľmi ťažké hodnotiť moje šance, cesta je dlhá a cieľ ešte veľmi ďaleko.

Hrávaš za tím South Shore Kings v lige NCDC. Aká je tvoja úloha v tíme? 
Prevažne hrávam v druhom obrannom páre a skôr hrám presilovky ako oslabenia. Tie minúty, koľko odohrám, nemám veľmi zrátané. S priestorom na ľade som ale spokojný, hrávame viac-menej na 6 obrancov, takže si myslím, že máme všetci dosť z hry.

Vlani si sa zúčastnil majstrovstiev sveta do 18 rokov. Čo myslíš, že ti tento turnaj dal?
Bola to obrovská skúsenosť a aj nezabudnuteľný zážitok. Som veľmi rád, že som mal šancu hrať na takom veľkom turnaji. Hrať proti hráčom, ktorí budú jedného dňa hrávať pravidelne v NHL, niektorí dokonca hrávajú už teraz. (Jesperi Kotkaniemi hrá za Montreal Canadiens, najproduktívnejší hráč šampionátu bol Jack Hughes, pravdepodobne najbližšia draftová jednotka, bod za ním bol jeden z našich najväčších talentov, Maxim Čajkovič, pozn. red.)

Poďme k tvojím začiatkom. Ako si sa vlastne dostal k hokeju? Kto ťa k tomu priviedol?
Dostal som sa k nemu cez mojich bratrancov, ktorí hrávali a doteraz hrajú. Potom to už len pokračovalo aj s mojím mladším bratom.

Sleduješ aj ostatné hokejové dianie, trebárs v NHL, KHL či našej najvyššej súťaži?
Nesledujem to nejako extrémne. Rád si však pozriem výsledky, komu sa darí a tak podobne.

Koľko voľného času popri tréningoch a ostatných povinnostiach máš?Zvyčajne mávam voľno od pätnástej hodiny, to už máme po všetkých povinnostiach a so spoluhráčom sa ideme niekde najesť alebo ideme rovno k našej billet family. (Billet family je hosťovská rodina hráča, u ktorej býva počas obdobia, kedy pôsobí v klube, pozn. red.) 

Ako najradšej tráviš voľný čas?
Najradšej si pozriem nejaký dobrý film alebo seriál.

Je tvojím cieľom aj po tejto sezóne ostať v zámorí alebo sa nebrániš odchodu späť do Európy?
Na takéto odpovede je ešte skoro. Nebránim sa ani odchodu späť do Európy, no povedal by som, že sa všetko uvidí až po sezóne.

Čo myslíš, že je najväčším problémom našej reprezentácie a hokeja celkovo? Prečo sme tak veľmi zaspali dobu?
Nerád by som takéto niečo hodnotil a rozoberal, ale myslím si, že sa opäť pomaly začína obdobie dobrý výsledkov a úspechov v slovenskom hokeji. Chce to len čas. 

Si v tíme jedným z ôsmich Európanov, dokonca jediný Slovák. Cítiš rozdiely v štýle hokejistov vychovaných v Európe a medzi tými, čo hokejovo rástli v zámorí?
Povedal by som, že to viac ako v štýle hry vidno v mentalite tých hráčov. Američania sú fakt odhodlaní a keď sa aj urobia chyby, neriešia ich a idú ďalej. 

Máš nejaké predzápasové rituály?
Mám. Keď vchádzam na ľad, tak si vždy pred každou tretinou buchnem hokejkou o obe strany mantinelu.

Čo je tvojím najväčším hokejovým snom?
Najväčším snom je byť hokejistom-profesionálom, živiť sa tým.

Posledná otázka – čo by si ako motiváciu odkázal mladším hokejistom, ktorí snívajú o veľkej hokejovej kariére?
Všetko je o veľmi tvrdej každodennej práci. Treba si nastaviť osobné ciele, ktoré by ste chceli dokázať. To vás môže len motivovať a posúvať dopredu.