Sajmonov pohľad: Na olympiádu postúpime. Ak nie, bude to obrovské fiasko

Niekedy sme si to nevedeli predstaviť.Olympijská kvalifikácia bola dlhé roky niečím vzdialeným. Patrili sme najprvk užšej, neskôr k širšej špičke, no stále sme si dokázali zaistiťmiesto na zimnej olympiáde aj bez predošlej súťaže, v ktorej sme museli vyhrať.Teraz to bude iné. Miestenku na ZOH 2022 v Pekingu vo vrecku rozhodnenemáme. Miesto nám vyfúkli Švajčiari i Nemci.

Karty už sú rozdané.V kvalifikačnej skupine nás čaká Bielorusko, Rakúsko a Poľsko. Napohľad ľahkí súperi, špeciálne druhý a tretí. Ale je to skutočne tak?

Do momentov, čo budú rozhodovaťo našej účasti či neúčasti na záverečnom turnaji v Pekingu, eštezostáva pol roka. Poviem však úprimne, že ako poznám slovenských fanúšikova internetových diskutujúcich, príde na to, na čo vždy. A tým niečímsú katastrofické scenáre. Iste, po bohatých nepríjemných skúsenostiach sme sauž naučili radšej očakávať čo najmenej, no niekedy to hraničí s nezdravýmpodceňovaním.

Obavy o postup tu budú a budem ich mať aj ja. Keď sa ale na vec pozriem viac realistickým pohľadom cez fakty a menej skrz emócie a momentálne impulzy, nedá mi nepovedať jednu vec. Sme jasnými favoritmi. A to zvlášť vtedy, keď nám prídu pomôcť hráči z NHL, ktorí ešte v tej dobe nebudú v kempe a svoj voľný čas si medzi 27. a 30. augustom vyčlenia (alebo budú mať dovolené vyčleniť si ho) na reprezentovanie.

Kto nás teda čaká?

Najťažším súperom by malo byť Bielorusko (hoci zdanie môže klamať, zvlášť v olympijských kvalifikáciách, kde sú prekvapenia akoby na dennom poriadku). V rámci posíl z NHL nemôžu počítať s nikým, keďže od doby, keď hrával Grabovskij, v lige skrátka nikoho nemajú. Gro reprezentácie sa tak bude skladať z hráčov KHL. To budú nosné stĺpy celej ich hry. Na olympiádu sa Bielorusov pokúsia priviesť ako úhlavné postavy Geoff Platt a bratia Kosticynovci. V obrane na ich strane bude stáť ofenzívny bek Nick Bailen, obrovský Oleg Jevenko a mali by staviť aj na mladú krv. Tú reprezentuje mladík Vladislav Jerjomenko z Dinama Minsk. Najväčšiu slabinu by mali mať v bráne, kde je ich najlepším článkom Ivan Kulbakov, chytajúci vo VHL.

Zaujímavý bude postoj, s ktorým bude realizačný tím reprezentácie skladať bieloruské mužstvo. Buď stavia na skúsenosti – to znamená KHL, českú súťaž a ďalšie nižšie ligy, alebo príde variant B. Ten by som na mieste Bielorusov určite skúsil ja. V amerických juniorkách im rastie zopár veľkých talentov. Tie môžu byť jednak začlenené do seniorského tímu, ale i reálne pomôcť vyhrať proti Poľsku a potrápiť favorita zo Slovenska. Alexej Protas, 19-ročný hráč WHL, má za morom v 47 zápasoch 61 bodov. Sekunduje mu Maxim Suško, ktorý už má 21 a hrá za farmu Philadelphie Flyers v Leigh Valley v AHL. Pravý krídelník sa zatiaľ do NHL nepozrel, ale skúsenosti s reprezentáciou už má. Spoľahlivý obranca rastie bieloruskému národnému mužstvu z ešte len 18-ročného Iľju Koľanočoka.

O druhé miesto by – ak by sme išli podľa papierových predpokladov – v záverečnej tabuľke s Bielorusmi bojovali Rakúšania. Naši západní susedia v minulom roku nezvládli seniorský šampionát v elitnej kategórii. Skončili poslední a vypadli. Patria medzi outsiderov na MS, budú patriť aj v kvalifikácii.

Účasť na olympijských hrách, a to aj v prípade, že tam tí najlepší budú chýbať, by bol sviatok rakúskeho hokeja. Naposledy participovala rakúska reprezentácia na takomto turnaji v roku 2014. K tomu, aby sa tam dostali aj po ôsmich rokoch, im možno prídu dopomôcť Michael Raffl z Philadelphie a Michael Grabner z Arizony. Obaja sú to málo produktívni krídelníci, avšak Rakúsko si ani náhodou nemôže dovoliť luxus v podobe odmietnutia ich pomoci.

Zvyšný tím zložia Rakúšania poväčšine z nadnárodnej EBEL ligy a bude sa ponášať na zostavu, ktorú priviezli na Slovensko v máji. Thomas Raffl, Dominik Zwerger alebo Konstantin Komarek sa postarajú o nejaké útočné akcie, ale kto vie, proti komu to bude stačiť. Hlavne vďaka defenzíve môžeme povedať, že postup Rakúšanov by bol prekvapením. Asi dostatočne to povie skutočnosť, že najviac hodní zmienky sú 36-ročný Oliver Setzinger a 29-roční Dominique Heinrich a Alexander Pallestrang. V bráne je stálicou Bernhard Starkbaum. Draftovaný bude v tomto roku Marco Rossi, útly center a obrovský talent rakúskeho hokeja, ktorý je v našom poslednom draftovom rankingu na ôsmej pozícii.

A na záver tu máme senzáciu. Poľsko. Severní susedia sa do najvyššej kategórie majstrovstiev sveta nepozreli už 18 rokov, teda od nášho titulu. Vlani hrali až v tretej najvyššej skupine, kde skončili druhí za Rumunskom. A to vraví za všetkom. Prehrať s Poliakmi by sa rovnalo prehre s Rumunskom či Litvou.

Ich najlepší hráči hrajú nanajvýšv Česku. Všetci strelci zo zápasu snov proti Kazachstanu boli hráčipoľskej najvyššej súťaže. Proti Slovensku by mohli vyhrať jedine po heroickomvýkone, no ani ten by nemusel stačiť. Nechcem Poliakov podceňovať. Kazachstan,ktorý porazili, je nepríjemný a dotieravý súper na všetkých frontoch. Alevyhlásiť, že proti Poľsku nejdeme vyhrať, by bolo smiešne.

Na rozdiel od našich súperov sa môžeme spoľahnúť na najširšiu hráčsku základňu, najkvalitnejších hokejistov, najbohatšie zásoby v NHL a najväčšiu hĺbku kádra. Nevedno, koľko reprezentantov zo zámoria sa rozhodne posilniť tím v kvalifikácii. Ak by prišli všetci, v bráne by stál Jaro Halák, v obrane Zdeno Chára, Andrej Sekera, Erik Černák, Christián Jaroš, Martin Marinčin i Martin Fehérváry a v útoku Tomáš Tatar, Richard Pánik, Peter Cehlárik, Tomáš Jurčo, Marko Daňo, Róbert Lantoši či Marián Studenič. Tí by potom boli citlivo doplnení ďalšími z európskych líg, kde máme Patrika Rybára, Mareka Hrivíka, Martina Bakoša, Adama Lišku a ďalších.

Slovensko by bolo ohromným favoritom.Jediným „ale“ je skutočnosť, že nevieme, koľkí z nich sa rozhodnú skrátiťsi dovolenku trojdňovým turnajom na konci augusta. Európske ligy už budú stáťna štartovacej čiare, kým NHL začína svoje kempy až v septembri. Aj keďnebudú „rozohriati“, proti súperom, ktorých som dnes pomenoval, by sme malizvíťaziť.

Veľmi teoreticky – ak by napríklad šlo o majstrovstvá sveta – by sa podľa mňa za normálnych okolností dalo v obrane počítať so službami všetkých menovaných okrem Zdena Cháru, u ktorého nie je isté, čo bude ďalej. Z útoku je ťažké vypichnúť a niečo predpovedať, pravdepodobne bude záležať na momentálnom zdravotnom stave. Miroslav Šatan aj Craig Ramsay už ukázali, že to po komunikačnej stránke s hráčmi vedia, preto ich „ukecať“ na tento kvalifikačný turnaj pravdepodobne môžu.

Na druhej strane sa v tej dobe už blížia prípravné kempy. A hoci NHL v tom čase stále oddychuje, jej chápadlá siahajú ďaleko. Oni sú jej zamestnancami stále, aj v prípade, že je leto. Nikto by sa nechcel pred kempom výraznejšie zraniť. Európski hráči síce berú reprezentovanie ako povinnosť, ale NHL si žije vlastným svetom a zvlášť pre mladších hokejistov ako Fehérváry či Jaroš by bolo zranenie veľkou komplikáciou smerom k budúcnosti. Tú ešte stále nemajú istú. Preto by som smerom ku kvalifikácii a hráčom NHL radšej nečakal nič, hoci je pravda, že v minulej kvalifikácii bol Nemcom pomôcť Leon Draisaitl, Slovincom Anže Kopitar a Nórom Mats Zuccarello.

Dokážeme svojich súperov poraziť aj s tzv.„Európanmi“? Dokážeme. Tak či tak sme favoritmi, nie len tým, že sme Slovenskoa máme hokejovú históriu, ale aj reálnymi šancami pri pohľade na súpisku.

Rybár, Hudáček, Košarišťan

Ďaloga, Koch, Čerešňák, Čajkovský, Graňák, Gernát, Grman

Hudáček, Hrivík, Bakoš, Liška, Krištof, Marcinko, Haščák, Jakub Sukeľ, Matúš Sukeľ, Skalický, Zigo, Michal Chovan, Kristián Pospíšil, Griger

Aj s týmto zložením (hoci je veľmi nepravdepodobné, že budeme hrať kompletne bez hráčov z NHL) by sme mali mať jasnú prevahu. Iste, hokej je krásny v tom, že sa môže kedykoľvek čokoľvek stať, to nespochybňujem. Ale podceňovať naše mužstvo by nebolo dobré. Aj keď sme kritickí a realistickí, s touto zostavou, teda aj bez hráčov NHL, by nás Bielorusi, Rakúšania ani Poliaci nemali prekvapiť. Už len hrať nastavený systém (že, Libor?) a verím, že nás Craig na olympiádu dostane.

Hlavne nepodľahnúť slovenskej chorobe – panikáriť, hoci nie je prečo. Nepostúpiť by sa rovnalo fiasku.