SAJMONOV NOTES #5: O Sakicovom úteku z Juhoslávie, Jurčovom prvom bode aj československých debutoch

Robiť živý textový prenos s mojimi kolegami je vždy zážitok. Keď sa nedeje nič (čo bolo dosť častým javom tohtoročnej uzávierky prestupov), vtipkujeme, čas od času niekto prihodí novú špekuláciu, o ktorej sa dozvedel. Tých šesť-sedem hodín zbehne rýchlejšie, než by bol človek čakal.

Táto uzávierka bola iná. Pamätám si minuloročnú. Po deviatej sme museli riešiť väčšinou len to, že kluby už nikoho ďalšieho nevymenia. V pondelok však dianie vyzeralo celkom ináč.

21:03. Ben Hutton do Toronta. 21:06. Erik Gudbransson do Nashvillu. 21:07. Alexander Barabanov do San Jose. 21:15. Haydn Fleury do Anaheimu, Raffl do Washingtonu. 21:21. Jordie Benn do Winnipegu. 21:25. Madison Bowey do Vancouveru. 21:28. Pánik a Vrána do Detroitu.

Prvých 28 minút sme sa sami seba pýtali: „To sa tí generálni manažéri načisto zbláznili?“

A potom: „To sa v tom Washingtone načisto zbláznili?“

1. Výmena Vránu, Pánika, 1. kola aj 2. kola skrátka vyvolala vášne. Hodnú chvíľu sa písalo iba o nej, po vychladnutí emócií sa riešilo, prečo. Na prvý pohľad to bola totálna krádež. Mantha sám osebe nemá cenu všetkých artiklov, ktorých sa museli Capitals vzdať, ale na pochopenie výmeny treba hlbší rozbor. Ten sme vám ponúkli v analýze.

Summa summarum, stále si myslím, že je to veľa. Yzerman vydoloval výbornú protihodnotu. Ako som už písal – raz tento trejd môže byť „win-win“. Mantha sa v prvom zápase za Capitals uviedol gólom aj asistenciou, bol hviezdou zápasu. Teraz bude záležať od toho, či bude posledným dielikom skladačky pre dlhú jazdu tímu naprieč vyraďovacími bojmi.

Ale ak by si sa mal staviť na to, že Washington vyhrá Stanley Cup, neurobím to.

2. MacLellan sa nezbláznil, len pyká za svoje chyby (myslím tým zmluvu Riša Pánika, ktorá mu teraz zavadzala pod stropom), ale omyly robíme každý. Aj to si, koniec koncov, môžete prečítať v spomínanej analýze. Ja však chcem venovať osobitnú pozornosť Steve Yzermanovi. V Detroite ukazuje, že jeho anabáza v Tampe Bay, kde de facto položil základ úspešného mužstva, čo vlani dokráčalo k Poháru, nebola náhoda ani šťastie.

Ak by som si mal vybrať víťaza trade deadline, bol by to jeden z dvojice Yzerman-Kekäläinen. Na prvom menovanom sa mi páči jasný cieľ. Prestavba. Bojovať o Stanley Cup, ale po ťažkých rokoch usilovnej práce. Myslím si, že vie, čo je k dosiahnutiu takejto méty potrebné. Nedávno získal v podstate zadarmo draftovú voľbu pri výmene Savarda do Tampy. Pri výmene za Manthu si vypýtal iného perspektívneho hráča, Jakuba Vránu, a ďalšie voľby v prvých dvoch kolách.

Za všetko hovorí bohatá bilancia: V roku 2021 by mal Detroit draftovať 12-krát, o rok neskôr majú už teraz desať volieb.

3. Pánik a Vrána odišli pre frustráciu. Pánikovi sa na ľade nedarilo, Vrána mal podľa kouča Laviolettea problémy s pracovnou morálkou. Vyšlo najavo, že mu táto spolupráca nesadla. Ale je tu ešte jeden výrok, čo ma zaujal.

Po príchode Vránu o ňom skaut Detroitu, Vladimír Havlůj, povedal toto: „Podobne ako Mantha má aj Kuba slabiny v bránení a problémy s nevyrovnanosťou výkonov. Poznám ho ako svoje topánky. Je trošku frajer, čo k strelcom patrí. Všetci si dosť veria. Možno mu chýba štipka pokory. Narazil už na niekoľkých trénerov. Potrebuje pochopiť, že sa proste MUSÍ vracať a odmakať každý zápas.“
(citácia: iDnes.cz)

4. Keďže by som sa v dnešnom vydaní chcel vrátiť k viacerým výmenám, pokračujeme Taylorom Hallom. Ten bol bezpochyby najväčšou rybou na trhu. Vedelo sa, že pôjde, pretože sa neočakávalo, žeby si nechal privilégium zostať v Buffale vďaka klauzule o nevymeniteľnosti.

Vybral si Boston. Vraj bol blízko príchodu do tímu už počas offseason, keď si dohadoval nový kontrakt.

Našli sa názory, že sa Kevyn Adams nechal ošklbať. Je pravda, že aj Sam Bennett, ktorý odišiel so šiestym za druhé kolo a Emila Heinemana, bol drahší. Ale koľko manažérov by vyťažilo viac? Hall sa predsa vyjadril jasne: Boston Bruins. Islanders vraj ponúkali prvé kolo, ale to nebolo Sabres nič platné, Hallovi museli vyhovieť.

Adams bol pritlačený k stene. Bruins to využili. Hoci chceli Halla, vedeli, že môže ísť za lacno, lebo ani Sabres nechceli o horúci tovar prísť po sezóne úplne bez protihodnoty. Trejd vyznieva víťazne pre Boston, ale manažér Buffala s tým – podľa môjho názoru – veľa urobiť nemohol. Dostal zaňho iba druhé kolo, Bjork-Lazar môžeme vnímať ako iný trejd one-for-one.

5. Spomeňme si na obchod z decembra 2019. Devils z Halla vyťažili oveľa viac, hoci už sa takisto chýlilo ku koncu jeho kontraktu. Arizona im poslala prvé kolo, podmienečné tretie kolo, Kevina Bahla, Nicka Merkleyho a Nata Schnarra.

V čom bol najväčší rozdiel? V zmluve nemal žiadnu klauzulu. Preto kluby museli prihadzovať, predháňať sa v ponukách. Vyhral najlepší.

6. Ak by som mal k výmene Nicka Foligna prilepiť prívlastok, asi by vyhralo prídavné meno „najemotívnejší“.

Foligno odchádza do Toronta. Tam, kde kedysi hral Mike Foligno, jeho otec. Ba dokonca nosil číslo 71 – rovnaké, aké si oblečie jeho syn.

U Maple Leafs sme si zvykli, že sa o príchodoch do ich mužstva informuje emotívne. Buďme k sebe úprimní – v radoch NHL nenájdeme medializovanejší klub. Keď prišiel John Tavares, bolo vždy jeho snom nastúpiť vo farbách Leafs. Podobne sa hovorilo o Kyle Cliffordovi a ďalších. Teraz medzi zástupy šťastných pribudol bývalý (a možno budúci) kapitán Columbusu.

Maple Leafs ho veľmi chceli – obetovali zaňho výber v prvom a dve v štvrtom kole draftu. Články o tom, ako chce Nick „naplniť sen svojho otca a vyhrať s Torontom“ Stanley Cup, sa dali očakávať. Faktom je, že sa skúsený líder stane miláčikom fanúšikov Leafs, vlastne sa ním už stal, o tom nepochybujem.

7. A prečo píšem „možno budúci kapitán“? Foligno podľa mňa po tohtoročnej šanci vyhrať Stanley Cup v lete podpíše zmluvu s Columbusom ako voľný hráč.

8. Po najemotívnejšom mám aj adepta na najprehliadanejší trejd. Výmena sa udiala medzi Montrealom a Detroitom. Jon Merrill nevyzerá nijako hviezdne, no myslím si, že v drese Canadiens môže pookriať. Hoci je obrana Habs čo do počtu inkasovaných gólov priemerná, v rámci pokročilých štatistík sú zadáci Montrealu nad Merrillom.

Potom je tu druhá strana mince – Merrill hral za Red Wings. A tam jednoznačne patril k najlepším čo sa týka defenzívnej hry (a to aj v rámci spomínaných pokročilých štatistík). Nemusí sa javiť ako výborná posila, skôr zveľadí hĺbku v defenzíve Canadiens. No neradno ho podceňovať. Podľa mňa získali Habs slušného hráča za dobrú cenu. Obetovali zaňho farmára Haydena Verbeeka a piate kolo draftu.

9. A potom tu boli výmeny, čo sa nestali.

Elliotte Friedman deň pred uzávierkou informoval, že Nicolas Deslauriers by sa mal sťahovať z Anaheimu do Pittsburghu. Tomuto insiderovi väčšinou podobné veci vyjdú. Ale táto nevyšla. Dosť ma to prekvapilo. Na webe som mal pripravený článok, stačilo ho uverejniť. Napokon šiel do koša. Nebol ale jediný.

Tesne pred začiatkom nášho živého článku sa na Twitteri objavila informácia, že si Jamie Oleksiak oblečie dres Edmontonu Oilers. Zdroj síce nebol tak dôveryhodný ako u Deslauriersa, ale predsa sme si pre istotu dopredu naplánovali článok. A znova to nevyšlo...

Veľkým adeptom na trejd bol Linus Ullmark. Brankár Buffala neodišiel, začal rokovania o novom kontrakte. Chvalabohu bol posledným konceptom, čo sme zahodili do koša.

Okrem toho sa špekulovalo o Zadorovovi, Iafallovi, Laughtonovi, Gavrikovovi... ale aj tí zostali. K všetkým síce manažéri dostali ponuku či viac, avšak ani jedna z nich nebola podľa ich predstáv.

10. Ryan Dzingel zaknihoval v 18 zápasoch za Ottawu, kam sa vrátil po zhruba dvoch rokoch, osem bodov, z toho šesť gólov. Vedenie klubu s ním rokuje o novom kontrakte. Teraz zarába 3,375 mil. ročne, bude musieť poriadne zľaviť. Očakávam krátku zmluvu, na rok, možno dva.

11. Ako sa bude dariť Coloradu bez Phillippa Grubauera? Už sa stalo pravidlom, že pre zdravotné problémy neodchytá celú sezónu. Tentoraz je opäť mimo hru, avšak nie pre zranenie. Problémom je pozitívny test na COVID. Nemecký brankár by mal zmeškať nasledujúce dva týždne, počas ktorých sa ukáže, či mal Joe Sakic šťastnú ruku.

Pred trade deadline priviedol dvojicu gólmanov – najprv Jonasa Johanssona z Buffala Sabres, neskôr ako skúsenú dvojku Devana Dubnyka zo San Jose Sharks. Práve tí dvaja by mali dostať plný priestor a ukázať sa. Kto vie, možno sa práve v najbližších dueloch rozhodne o dvojke do nadstavbovej časti.

Dnes sa do brány postavil Dubnyk. Chytil 31 striel a Avs vyhrali na ľade St. Louis Blues 3:4. Bez Grubauera sa budú musieť zaobísť ešte v nasledujúcich šiestich-siedmich stretnutiach.

12. V tieni trade deadline zostal prvý bod Tomáša Jurča v sezóne. Asistoval pri výhre 4:2 nad LA Kings. Zaujímavejšie je pozadie tohto zápasu. Tomáš nasadol do auta, šoféroval štyri a pol hodiny. Do Staples Center sa dostavil len tesne pred úvodným buly, obliekol sa a vybehol na ľad. A pripísal si bod.

13. Chvíľku ešte ostaneme vo Vegas. Tomáš Nosek prežíva životný ročník. Sedemnástimi bodmi v 34 dueloch už prekonal svoje bodové maximum, zbiera pol bodu na zápas. Český forvard si to načasoval naozaj brilantne. Zmluvu má len na rok, pred ďalšou sezónou podpíše nový kontrakt a určite môže chcieť viac ako 1,25 milióna dolárov.

14. Victor Mete na waiver listine. Tesne pred deadline. To nemohlo dlho vydržať...

A veruže nevydržalo. O obrancu bol dosť veľký záujem, nakoniec vyhrala Ottawa. Tá prejavila najväčšiu vôľu získať ho, no podľa toho, čo počúvam a čítam, oňho stáli aj iné, špeciálne kanadské kluby.

15. Od momentu trade deadline už môžu kluby povolať z AHL resp. taxi zostavy len štyroch hráčov. Výnimkou sú zranenia, tie sa do týchto počtov nezaratúvajú.

V sezóne 2020/21 v NHL pravidelne nastupuje jednotka posledného draftu, Alexis Lafrenière, i trojka, Tim Stützle. Dvojka – Quinton Byfield – na svoju premiéru stále čaká. Pravdepodobne sa dočká už v tejto sezóne. Očakáva sa, že 18-ročný mladík bude jedným zo štyroch povolaných.

Na farme Kings v Ontariu odohral k dnešnému dňu 26 duelov, pripísal si 19 (7+12) bodov.

16. Pokračujeme do sveta mladíkov. Po draftovanom Byfieldovi sa dotknem nedraftovaného Jiříčka. Ohľadom českého talentu stále nevieme, čo ho čaká v budúcnosti. Filip Mešár naisto ostáva na Slovensku, to isté pravdepodobne urobí Šimon Nemec. A čo český obranca?

Kuba Hromada aj Samo Tirpák sa vypytovali skautov zo zámorských junioriek, snažili sa z nich vymámiť informácie... ale nevydalo. „No comment.“ To bola odpoveď.

17. Igor Šesťorkin sa nenápadne priplietol do boja o Calder Trophy. A, musím uznať spoločne s veľa ďalšími fanúšikmi a novinármi, v pomyselnom súboji je už druhý za krajanom Kirillom Kaprizovom.

Ruský brankár včera oslávil prvé čisté konto v NHL. Medzi brankármi, ktorí v tejto sezóne odchytali aspoň 20 stretnutí, je v rámci percentuálnej úspešnosti zákrokov (92,4%) štvrtý. V štatistike GSAA ôsmy (13,7). Len tak mimochodom, v oboch číselných porovnaniach vedie s prehľadom Andrej Vasilevskij, ktorý je pre Bolts dôležitejší, než by sa mohlo zdať.

V podcaste sme s Ondřejom Sýkorom, známym skôr ako Syky, rozoberali boj o Calder Trophy. Uzavreli sme to tým štýlom, že je to zatiaľ one-man show Kirilla Kaprizova. Šesťorkina zatiaľ netreba odpisovať, stále má do súboja o titul nováčika roka čo povedať.

18. Shea Weber má kontrakt na ďalších päť sezón s priemerným platom 7 857 143 dolárov. Vážim si ho ako legendu, ale je ďalším dôkazom toho, že podpisovať štrnásťročné zmluvy s 27-ročnými hráčmi nikdy nebol dobrý nápad...

19. Gratulujem k debutom v NHL Mariánovi Studeničovi (Devils) i Pepovi Kořenářovi (Sharks). Podobne aj Christiánovi Jarošovi k prvému zápasu za Sharks. Pripojím historické okienko, časť z neho sme pred pár dňami publikovali na našej Facebook stránke:

Marián Studenič sa stal piatym slovenským hokejistom v histórii New Jersey Devils. Pred ním v červenom drese nastupovali Peter Šťastný, Zdeno Cíger, Jiří Bicek a Stanislav Gron.

Christián Jaroš sa zas stal tretím Slovákom v mužstve Sharks, prvým obrancom. Pred ním obliekli dres so žralokom Michal Handzuš a Miroslav Zálešák. Česká stopa v mužstve je bohatšia, avšak Kořenář je historicky prvým českým gólmanom v klube.

Debutovať by teoreticky mohol i Adam Ružička. Bol povolaný do prvého tímu Calgary Flames, aktuálne je zapísaný v taxi zostave. Ani Calgary nemá bohatú slovenskú stopu. Ak mu dajú šancu na premiéru, bude iba štvrtým hráčom spod Tatier v ich drese. Kedysi za Flames nastúpili Ronald Petrovický, Róbert Döme a Marek Hrivík.

20. Joe Sakic. -ic

-ić

Známa prípona, taká neamerická. O legende Colorada Avalanche a dnes ich generálnom manažérovi ste to mnohí vedeli. Jeho chorvátske korene prezrádza už priezvisko. Pôvodne Šakić.

Sakicov otec Marijan (na úvodnej fotografii) sa narodil počas druhej svetovej vojny v malej dedine Studenci. Odmala sa učil za kamenára ako jeho otec. Ako mladý pracoval po smrti matky dlho a ťažko – od ôsmej rána do desiatej večera. Uvedomoval si, že život v jeho krajine je ťažký. A hoci politickým pomerom nerozumel, vedel, že chce žiť inak. Zvolil si útek za slobodou.

Požičal si peniaze od bratranca a z Juhoslávie utiekol do Rakúska. Nepovedal o tom ani svojmu otcovi. „Prebehol som okolo strážcov hranice a preskočil ju. Nebál som sa, že by zastrelili mladého chlapca.“

Za budúci domov si vyvolil Kanadu. Chceli tam nových ľudí. Prišiel do Quebec City a vydal sa do Vancouveru. Povedali mu, že je tam teplo, čo on ako Balkánec privítal. Problémom bolo, že vôbec nepoznal jazyk a nemal pri sebe ani peniaze. Pracoval na rôznych pozíciách – ako šofér autobusu či hasič. Až neskôr si za dlhodobé zamestnanie zvolil stolárstvo.

S Joeovou matkou sa spoznal v Kanade. V roku 1967 v komunite kanadských Chorvátov stretol Slavicu a o dva roky z ich lásky vzišiel plod, ktorý je legendou svetového hokeja. Joe.

Hokej bol pre Marijana veľkou neznámou. Po príchode z Juhoslávie poznal iba futbal. Prvýkrát sa o ňom dozvedel až v Kanade, jeho kolegovia tento tvrdý ľadový šport "žrali". Keď mu o niekoľko rokov neskôr malý Joe povedal, že by sa rád išiel korčuľovať s ostatnými deťmi, nemal nič proti. Tam sa začala jeho cesta pod strop Pepsi Center.

Materinským jazykom generálneho manažéra Avalanche je chorvátčina. Prvýkrát sa s angličtinou stretol až v škôlke. Žiaľ, dnes už po chorvátsky veľmi nevie, hoci ňou jeho rodičia čas od času hovoria. "Keď nadávam, tak mi rozumie," smial sa jeho otec. A hoci sa na jeho pôvod často zabúda, tradíciu predstavovania hokejistov so slov(e/a)nskými koreňmi som v mojom notese nechcel prerušiť. Zvlášť potom, čo som o jeho klube nedávno písal (a zabudol som, že v roku 2001 podal Stanley Cup Rayovi Bourquemu... mea culpa).

Príbeh jeho a jeho otca je vskutku zaujímavý. Možno sa o ňom jedného dňa rozpíšem viac...