SAJMONOV NOTES #4: O Lundqvistovom návrate, nostalgickom Lamoriellovi aj Hallovi v Toronte

Predstavte si, že by sa vrátil. Ten, ktorého v New Yorku právom volali „kráľ“.

Tretí diel najslávnejšej Tolkienovej trilógie by razom dostal hokejový šat.

NHL 2020/21: Návrat kráľa

Keď pred sezónou vysvitlo, že Henrik Lundqvist trpí problémami so srdcom, neveril som, že niekedy v kariére nastúpi v inom ako v drese Rangers. Švédsky gólman však – ako včera písal kolega Kuba Hromada – zaťal zuby, začal trénovať. Najprv zľahka, potom trochu pridal. Srdce to zvláda.

Sám by som neveril, že sa bude s vidinou reálnej možnosti riešiť jeho návrat do kolotoča NHL. Myslím si, že aj on sám bol zmierený s faktom, že je to skôr „nie“ ako „áno“. Už len tým, že uprednostnil skalpel pred rizikom chytania bez operácie, naznačil, akú cestu si vybral.

Legendárny brankár si v najbližších dňoch vypočuje rozhodujúci verdikt. Som si istý, že ikone ako on by každý doprial „last shot“.

Hokejový svet napäto očakáva ortieľ.

Rozlúči sa s kariérou priamo na ľade alebo mimo neho?

1. Jeho možný návrat som nazval slovíčkom „legendárny“. Veď to poznáte, sú situácie, ktoré sa hokejovým fanúšikom pri takomto prívlastku vybavia. Napríklad Stanley Cup Raya Bourqueho v drese Colorada Avalanche. Alebo odchod Patricka Roya z Montrealu Canadiens.

Dúfam, že sa aspoň na pár duelov vráti, no zároveň dúfam, že to nijako neohrozí jeho zdravie. Verím, že by posledný ročník v kariére okorenil individuálnou trofejou Billa Mastertona. A vidieť Henrika Lundqvista so Stanley Cupom by bolo čerešničkou na torte.

Lenže toto je život, nie Hollywoodske štúdio...

2. Len piati brankári v histórii oslavovali výhru viackrát ako Lundqvist. Dva body pre svoj tím získal 459-krát. Nastúpil do 887 zápasov, čo ho radí na ôsmu priečku. Ani v jednej zo spomínaných štatistík sa však už pravdepodobne neposunie vyššie.

3. Pracovná morálka či úsilie. Tieto slová v ostatných dňoch zaznievali naprieč dianím v NHL akosi častejšie, aspoň ja som to takto vnímal. Drinou chce Alain Vigneault „vyliečiť“ Cartera Harta, ktorý prežíva veľmi zlú sezónu. Až natoľko, že ho vyradil z dvojzápasu proti Buffalu. Nato dodal, že Hart bude musieť makať nielen na tréningoch, ale aj po nich.

Pozíciu zdravého náhradníka ochutnal aj Jakub Vrána. Českého útočníka kritizoval kouč Peter Laviolette. Podľa neho by mal Vrána pouvažovať o svojej pracovnej morálke. Úprimne si myslím, že Jakub nehrá vôbec zle, práve naopak, podáva solídne výkony, a to nielen v ofenzíve. Nevidím však do vzájomných vzťahov. Žeby boli problémom práve tie?

4. Nesúďte ma, nevolajte špekulantom. Ja sám nemám rád bulvár a nepodložené „rumors“, tuto chcem len poukázať na to, čo mi preblesklo hlavou v momente, keď som sa dozvedel o tej veci s „pracovnou morálkou“.

Keby každý z nás dostal euro, keď sa kryštalizuje akási nedôvera medzi trénerom a hráčom, už by sme mali minimálne tri eurá. Nie je to veľa, no ide v prvom rade o mená, ktorých sa to týka.

„Been there done that,“ napísal Marián Gáborík, keď John Tortorella nechal Pierre-Luc Duboisa tesne pred trejdom sedieť na striedačke. Okrem dvojky Dubois-Tortorella tu máme ďalšiu, tentoraz narážam na filadelfskú ságu medzi Alainom Vigneaultom a Shaynom Gostisbeherom.

Preto som si pomyslel: Nemajú naštrbené vzťahy prsty v Jakubovej situácii?

Neviem. Nedovolím si to hodnotiť. Ale takúto úvahu považujem za zaujímavú.

5. Drew Doughty sa v posledných rokoch (hlavne, keď zaznie meno Matt Tkachuk), občas mení na „drama queen“, ale stane sa, že trafí klinec po hlavičke. Preto kvitujem jeho nasrdenosť po nedávnom zápase. Keď niekto nedáva do hokeja všetko (a zvlášť v NHL), som za každú kritiku. Nepomáha to výsledku a som si istý, že v AHL čaká množstvo hráčov, čo by pre šancu „hore“ dalo čokoľvek. A na to poukázal Doughty. Chce, aby každý vedel, že svoje miesto nedostal zadarmo.

„Máme tu hráčov, ktorí hrajú dobre a potom si akoby vezmú voľno,“ nešetril spoluhráčov po prehre proti Arizone. „Keď v tretej tretine prehrávame 4:1, samozrejme očakávam, že sa do súpera pustíme. Je trápne, že sme nehrali s takým odhodlaním v prvej a druhej tretine, alebo v posledných štyroch zápasoch, ak nepočítam výhru s Vegas.“

Dobrou správou pre všetkých fanúšikov Kings je, že jeho komentár nakopol mužstvo. To v noci vo vypätom dueli zdolalo Arizonu 4:3.

6. Dnes v noci sa udial prvý veľký trejd v rámci tohtoročnej trade deadline. Kyle Palmieri, no hlavne Travis Zajac sa sťahujú na Long Island. Pýtate sa, prečo som vypichol Zajaca? V prvom rade preto, lebo sa vracia k starému známemu. Lou Lamoriello vybudoval v New Jersey kopec víťazných tímov. A draftoval aj Travisa Zajaca.

U Lamoriella nie je podobné „nostalgické“ správanie ničím výnimočným. Spomeňte si, koho priviedol počas deadline vlani. Áno, Andyho Greena. Nedraftovaného chlapca objavil v roku 2006 a on to neskôr dotiahol až do roly kapitána „diablov“. Pred súčasnou sezónou dal možnosť pokračovať v kariére Corymu Schneiderovi. Toho ako budúcu jednotku pritiahol do New Jersey v roku 2013.

Travis Zajac je ďalším bývalým „diablom“ u rivala. Lamoriella počas príchodu na Long Island veľa ľudí odpisovalo, ale jeho chémia s Barrym Trotzom je jednou z najlepších, aké svet manažmentov NHL ponúka. Nočná výmena podľa mňa len potvrdila, že má dlhoročné skúsenosti a vie, čo robí.

Na prvý pohľad sa protihodnota za Palmieriho a Zajaca môže zdať privysokou, ale pravdepodobne jediným aspektom, čo bude mať nejakú hodnotu, je to prvé kolo. Aj v ňom budú Isles (teda už Devils) draftovať dosť neskoro. Za pomoc na ceste za Stanley Cupom by som sa toho pokojne vzdal – zvlášť, keď si uvedomíme, aký „nabitý“ bude najbližší draft.

Ale aby som „nezabil“ celý notes týmto trejdom – čoskoro sa môžete tešiť na analýzu od Jakuba Hromadu, tam nájdete výmenu dopodrobna rozobratú.

7. O Zajaca nebol nijaký enormný záujem. Pochopiteľne, väčším lákadlom bol Palmieri. Pierre LeBrun píše, že o útočníka sa zaujímalo viacero tímov, medzi nimi Boston a Toronto

8. Stále je – ako sa vraví – vo hviezdach, čo bude s Taylorom Hallom. Trejd je na programe dňa, keďže útočník nehráva a Sabres ho chcú predať, a zároveň z neho „vytrieskať“ čo najviac.

O pomeroch, zmluve, okolnostiach, pre a proti už sa popísalo mnohé. Ale ako by mohol vyzerať reálny trejd? Tu som na pomoc využil Sama Tirpáka. Ten pomocou svojich zdrojov, informácií, domnienok a znalostí už pred istým časom poskladal komplikovanú cestu, ktorá by mohla Taylora Halla priviesť do Toronta.

Ešte raz zvýrazňujem slovo „komplikovanú“. Ide totiž o výmenu cez tri organizácie, podobnú, čo vlani priviedla Robina Lehnera z Chicaga skrz Toronto do Vegas.

TORONTO získa:
LW Taylor Hall (25% zmluvy / 2 mil. AAV / 465 tis. zostáva)
C Carl Soderberg (z CHI / 1 mil. AAV / 233 tis. zostáva)

BUFFALO získava:
LW Nick Abruzzese
2021 2. kolo draftu (TOR) (za ponechanie si 50% Hallovho kontraktu)
2022 2. kolo draftu (TOR)

CHICAGO získava:
F Pierre Engvall (1.25 mil. / 2022 / 291 tis. zostáva)
2022 5. kolo draftu (TOR)
(vezme 25% Hallovho kontraktu)

Čo myslíte?

9. Otvorený trejdu by mal byť aj Nick Foligno, kapitán Columbusu. Ako píšu The Athletic, Jarmo Kekäläinen ho nevymení bez jeho súhlasu. Hoci má v zmluve „iba“ klauzulu o tom, že si môže vybrať desiatku klubov, kam ho nemôžu vytrejdovať, Kekäläinen mu dáva takýto nepísaný „bonus“.

10. Funfacty mám veľmi rád. Teraz ukážem, aký veľký môže byť rozdiel medzi výborným a slabším draftom.

Dobre vieme, ako nabité boli drafty 2015 a 2016. Na ich vrchole sa umiestnili hviezdne až superhviezdne mená – Connor McDavid, Jack Eichel, Auston Matthews, Patrik Laine.

Ako príklad slabého ročníka zas použijem draft 2012.

V porovnaní s draftom 2016 – vedeli ste, že Auston Matthews má viac gólov (181) ako ktokoľvek z draftu 2012? V pomyselnej tabuľke, ktorá vznikla kombináciou týchto dvoch draftov, sa v počte gólov na treťom mieste umiestnil Patrik Laine (147). Jediný z draftu 2012, čo si zatiaľ drží miesto medzi nimi, je Filip Forsberg (177).

Čo sa týka bodov som si vybral rok 2015. Connor McDavid je jasnou jednotkou (mimochodom, keby sme chceli hráča, čo má aspoň o sto bodov viac ako on, museli by sme sa pozrieť na draft 2009, kde vybrali Johna Tavaresa). Na jeho 537 bodov sa nechytá skrátka nikto. Druhý je Forsberg (2012, 382) a na tretej a štvrtej priečke máme opäť dvojicu z draftu 2015 – Jacka Eichela (355) a Mitcha Marnera (339).

11. V mojom nedávnom blogu som zabudol spomenúť, že to miestami vyzerá, že sa kluby dohodli, že si nebudú brať hráčov z waiver listiny (a asi to nepovedali Vancouveru). Žeby konečne dôvod, prečo je Gostisbehere stále v Philadelphii? Veď Floride alebo Los Angeles by sa náramne hodil.

12. Zranenia väčšinou beriem neutrálne, ale to Ekbladovo na mňa naozaj malo dopad. Nikdy som nebol veľkým fanúšikom Floridy, ale v tejto sezóne poskladali naozaj sympatický mančaft. Quenneville sa tu zrejme konečne cíti ako doma, premieňa Cats na účastníka play-off... a z ničoho nič príde táto rana.

Bývalá jednotka draftu vynechá zhruba dvanásť týždňov, čo znamená, že ho pravdepodobne uvidíme až v ďalšej sezóne. Jedine, žeby Panthers zažili dlhokánsku jazdu nadstavbovou časťou.

13. Trinásty bod patril v poslednom notese Connorovi Bedardovi. Bol o tom, ako si pätnásťročný útočník podmanil WHL, v šiestich dueloch mal desať bodov. Čakal som, že príde aspoň mierny prepad (a že ho tu tak skoro nespomeniem). Lenže neprichádza. Bedard nielenže potvrdzuje povesť supertalentu, on tú latku ešte dvíha.

V štrnástich dueloch si Bedard pripísal už 26 bodov za 10 gólov a 16 asistencií. Ešte chvíľku dozadu bol najproduktívnejším hráčom súťaže, aktuálne je druhý za Peytonom Krebsom. Za 20-ročným Peytonom Krebsom, sedemnástkou draftu 2019, juniorským reprezentantom Kanady.

14. Christián Jaroš si nedávno odkrútil premiéru v drese San Jose Sharks, a to ako tretí Slovák v histórii organizácie. Čakal som, že to príde skôr – predsa len, Jaroš je pravákom a obrana „žralokov“ stále nevyzerá nijako skalopevne. Napokon mu k prvému zápasu muselo dopomôcť zranenie Marca-Édouarda Vlasica.

Košický rodák (a bratranec Erika Černáka) nastúpil v treťom obrannom páre po boku českého kolegu Radima Šimeka. Slovenský zadák odohral 11 a pol minúty, teda najmenej spomedzi všetkých bekov Sharks. Na konto si pripísal jednu mínusku, dva hity a dva bloky. Jeho dvojička sa na ľad dostávala málo. Ani čas Radima Šimeka nepresiahol 12 minút. Český kolega mal rovnaké štatistiky ako Jaroš – dva hity, dve zblokované strely.

Pri tejto príležitosti by som rád vyzdvihol, že v Česku a na Slovensku stále existuje živá komunita NHL (ktorú chce ešte zveľadiť blog Oh my Hockey). Palec hore si zaslúži československá fanpage San Jose Sharks. Podarilo sa im získať Jarošovo exkluzívne vyjadrenie, ktorým opísal svoje dojmy z prvého zápasu v tyrkysovom drese.

„Dojmy zo zápasu mám dobré, hoci by boli lepšie, keby sme vyhrali. Bol to môj debut, jasne, že som chcel vyhrať,“ reagoval na otázku. „Čo sa mňa týka, mám zo seba dobré dojmy. Hral som s Radimom. Ten mi dosť pomáhal, často sme na striedačke komunikovali o systéme a veciach na ľade. Takisto mám veľmi dobré dojmy z organizácie, z toho, ako to tu funguje. Som veľmi rád, že som sa tu dostal a dúfam, že zostanem v prvom tíme čo najdlhšie.“

15. Ruku na srdce. Keby vás niekto pred začiatkom sezóny vyzval, aby ste si tipli, ktorý brankár vyrovná rekord NHL... Asi by nikto nevyslovil meno Jack Campbell.

Lenže on to dnes dokázal. Od začiatku sezóny ťahá šnúru desiatich víťazstiev v rade. To sa predtým podarilo iba Careymu Priceovi. „Som na teba k...a hrdý!“ kričal mu priamo na ľade Auston Matthews. Po skončení zápasu bol Campbell dojatím bez seba. Až sa rozplakal.

16. Čítal som názory, že v inej divízii by sa mu to nepodarilo. Ťažko povedať, každopádne som si všimol, že – čo sa týka kanadskej divízie – prevládajú najväčšie kontroverzie a názorové výmeny. Časť hokejovej verejnosti ju označuje za silnú, časť za slabú, ďalšia za zábavnú.

Ja sa bez konfrontácie s inými divíziami nechcem dostať do žiadnej polemiky o jej kvalitách. Myslím si, že reálnu odpoveď uvidíme až vo finále konferencie, na ktoré sa veľmi teším už teraz. Predpovedať výsledky v ňom bude... no, mission impossible.

17. Séria Buffala Sabres bola veľkou záhadou. Vyrovnali rekord Penguins osemnástou prehrou v rade. Aj tak ale túto šnúru istá časť hokejovej verejnosti na čele s Pierre LeBrunom nenazývala „losing“ (séria prehier), ale „winless“ (séria bez výhry). Moje vysvetlenie? „Winless“ série dávali zmysel, keď sa stretnutia mohli končiť remízou. Dnes v hokeji skrátka buď prehráš, alebo vyhráš. A Sabres prehrávali...

18. Tyce Thompson, mladší brat Tage Thompsona, nastúpil v drese New Jersey Devils na debutový zápas a hneď v ňom bodoval (pripísal si asistenciu). Len nedávno podpísal zmluvu. Ozaj a hádajte, kto proti nemu v tom stretnutí nastúpil? Presne, Tage!

19. Iľja Ľubuškin hrá v NHL už tretiu sezónu. Na prvý gól si však počkal až do dnešnej noci, keď prekonal Jonathana Quicka. Hral už 118. duel v kariére. Ešte včera bol na štvrtej priečke tabuľky s názvom „najviac odohraných zápasov bez streleného gólu v NHL“!

V histórii súťaže sa našli traja, čo na gól čakali dlhšie a nedočkali sa ho. Absolútnym rekordérom je Steven Halko, bývalý obranca Caroliny Hurricanes. V kariére odohral 155 duelov. Druhý v negatívnej tabuľke je Matt Smaby (122 zápasov), tretí známy tréner Dallas Eakins (120 zápasov).

Ľubuškin sa môže vyhovoriť na to, že je bek, ktorého úlohou nie je strieľať góly. História NHL si však pamätá aj forvardov, čo zvládli cez sto duelov a ani raz nedvíhali ruky po strelení gólu. Sú nimi Gordie Dwyer (108 zápasov) a Tim Sestito (101 zápasov).

Ale aj tak... Gratulujem, Iľja!

20. Zvažoval som, či tradíciu pátrania po slov(e/a)nských koreňoch nechám aj vo štvrtom notese. Napokon som sa rozhodol, že áno. Uvidíme, či naposledy.

Začneme hádankou: Viete, v kabíne ktorého klubu sa už na prelome päťdesiatych a šesťdesiatych rokov rozprávalo po slovensky?

Kto povedal Chicago Blackhawks, má bod.

Iste, o Stanovi Mikitovi, rodenom Liptovčanovi, vie každý. Ale v partii mal kamaráta, ktorý síce rozprával šarišským dialektom, ale i tak si rozumeli (no dobre, nie vždy, občas si museli pomôcť angličtinou). Bol ním jeho „osobný strážca“, Elmer Vasko.

Jeho korene siahajú na východné Slovensko, do obcí Raslavice (po maminej strane) a Kukovce (po otcovej). Vaškovci sa podľa článku komentátora Joža Havrillu poznali s Guothovcami, preto sami skúsili odísť z chudobného kraja „do sveta“. A športový talent rozhodol, že sa obom chlapcom podarilo presadiť sa aj v NHL. Urastený obranca má dodnes vo Wikipédii uvedené, že „bol jedným z mála hráčov so slovenským pôvodom v dávnych časoch NHL“. Volali ho moose (los). Postavou obor, povahou chodiaca dobrota. Výnimočný bol napríklad tým, že za celú kariéru neprišiel o jediný zub.

Hoci sa o Mikitovi hovorí veľa a o Vaskovi málo, dovolím si tvrdiť, že by to tak byť nemalo. Elmer vyhral Stanley Cup a štyrikrát sa pozrel do All-Star Game. Na začiatku kariéry bojoval s bolesťami chrbta, no potom, čo sa zveril do opatery lekárov, sa stal dôležitým obrancom „jastrabov“ a neskôr kapitánom Minnesoty North Stars.

V NHL štartoval dovedna v 786 dueloch, pripísal si rovných 200 bodov. Zomrel 30. októbra 1998 vo veku 62 rokov.