SAJMONOV NOTES #3: O S(Š)atanovom priezvisku, chudákovi Marleauovi a prvom Slovákovi so Stanley Cupom

Možno vás už hneď na začiatku sklamem.

Ešte necelé tri týždne potrvá, kým príde jeden z najočakávanejších dní v rámci sezóny NHL. V kalendári fanúšika je 12. apríl zaznačený ako deň uzávierky. Deadline. Koniec prestupov. Ak chceš posilniť, musíš urobiť do onoho dátumu. Inak si musíš vystačiť s tým, čo máš.

Stream z deadline sme priniesli ako pred rokom, tak pred dvomi. Sme radi, že sa na našu stránku obracali aj ľudia, čo nás bežne nesledujú. Dôkazom toho sú krásne štatistiky, čo podčiarkujú, ako do hĺbky behom tých kľúčových hodín ideme. Trochu sa však obávam o to, čo príde o pár týždňov. Poviem to úplne po lopate: asi je namieste uvažovať, či to nebude nuda.

Nie, žeby som vás odhováral, božechráň. Vy dobre viete, že špekulácií bude plno, že isto prídu aj prestupy a že každých pár minút vás počas živého textového streamu (alebo live štúdia? /žmurk/) zahltíme novými informáciami. Ale už len terajší vývoj počtu (relevantných) špekulácií, ktorých je podľa mňa dosť málo, naznačuje, že všetky okolnosti ako nutnosť karantény, taxi squad či problémy so stropmi, ktoré sa do budúcnosti nebudú zvyšovať, zapríčinia menej výmen ako zvyčajne.

Všimol som si to aj počas písania. Z dvadsiatich poznámok sú tu dokopy dve týkajúce sa rumors. Dôvod je jednoduchý – nových je málo, väčšinou sa len recyklujú tie staré.

Napriek tomu ale verím, že sa s radosťou a chuťou začítate do ďalšieho vydania môjho nového notesu. Zameriavam sa v ňom na celú plejádu tém: Hart Trophy, prestupy, rodinné záležitosti, draft, posledné udalosti i zaujímavosti z histórie.

Prajem príjemné čítanie!

Linky na prvé dve epizódy nájdete tu a tu.


DOVOĽTE NÁM USKUTOČNIŤ ĎALŠIE VÍZIE!
Už roky čítate blog Oh my Hockey úplne zadarmo. Aby to tak pokračovalo a mohli sme napredovať, prosíme, podporte nás dobrovoľnou čiastkou. Ďakujeme!


1. Sezóna 2020/21 sa preklopila do svojej druhej polovice, čo znamená, že sa rozbehli i debaty o Hart Trophy. Ba čo viac, do tých zasiahla aj samotná NHL. Len ma trošku prekvapilo, kto by mal podľa väčšiny zástupcov NHL Network najslávnejšiu individuálnu trofej vyhrať. Vraj Patrick Kane.

Kane prežíva skvelú sezónu a hoci už má svoj vek, nepochybne dokazuje, že je stále schopný patriť k najlepším hokejistom súťaže. Klobúk dole, sám som nečakal takéto výkony. Lenže…

NHL pred rokom aj dvomi zvolila najužitočnejšími hráčmi víťazov Art Ross Trophy. Neviem, či si v tejto sezóne chcú porotcovia niečo kompenzovať (ako to je v NHL zvykom u rozhodcov, ale o tom potom), ale trochu to tak vyzerá. Dovolím si tvrdiť, že najmä Nikita Kučerov, akúkoľvek skvelú sezónu 2018/19 mal, si toto ocenenie nezaslúžil. Skrátka boli hráči, ktorí definíciu víťaza spĺňali lepšie.

Connor bude na konci podľa môjho názoru konečne víťazom Art Ross Trophy, ktorý si zaslúži aj ocenenie pre MVP sezóny. V prvom rade omnoho zlepšil defenzívnu činnosť, je platný na stále väčšom priestore, no to neznamená, že stratil hocičo zo svojej produktivity – práve naopak. A zase prichádza moja obľúbená hra s percentami. McDavid bol pri 51,7% všetkých doterajších gólov Oilers v sezóne. Ukážte mi hráča, ktorý má taký vplyv na mužstvo…

A pre najčastejší argument „on má Draisaitla, Kane nikoho“ mám tieto čísla:

Draisaitl bol účastný pri 29 McDavidových bodoch (48,3%). Alex DeBrincat pomohol Patrickovi Kanovi k 23 bodom (52,3%).

2. Ozaj, vedeli ste, že nikto nemá momentálne na konte viac strelených gólov ako Oilers (116)? Čia „vina“ to asi bude?

3. V NHL sa rozmáha nový trend. Tim Stützle aj Nils Höglander si nechali svoje mená vyšiť aj s diakritikou, ktorú americké kluby na dresoch doteraz neschvaľovali. Krok kvitujem a hoci som ho už spomínal, opakujem sa, a to preto, lebo sa o tom hovorí čoraz častejšie.

Satan ako Šatan, Jurco ako Jurčo, Elias ako Eliáš, Pastrnak ako Pastrňák. Myslím si, že keby si komentátori v NHL zvykli na takúto novinku a oboznámili sa s čítaním daných znamienok, aj ich práca by dostala ďalšiu pridanú hodnotu. My tiež – ak chceme byť presní – musíme čítať „Konekny“. By the way, čo ma najviac irituje, že sa Grzelcyk číta ako „Grzlik“. Legenda vraví, že keď toto niekto vysloví, kodifikátor poľského jazyka zakaždým v truhle spraví otočku.

4. Špekulácie lákajú ľudí a viem, že mnohí z vás čakajú práve na to, či v redakcii máme ďalšie informácie o trade deadline. Avšak ešte predtým, než sa zamyslím nad možnými trejdami, vytiahnem ten, čo sa už stal. Jonas Johansson do Colorada Avalanche.

Keby som mal švédskeho gólmana k niečomu prirovnať, bol by to lacný leukoplast. Nie je to špičkový brankár, jeho sebavedomie je vzhľadom na výsledky Sabres, jeho bývalého zamestnávateľa, asi dosť nízke, no a asi ho nikto neberie ako brankára, čo dokáže zaskočiť v play-off, ak by sa Grubauer zranil.

Preto očakávam, že Avalanche prídu s informáciou, že sa Pavel Francouz stihne vrátiť do začiatku vyraďovacej fázy sezóny. Ak by nepredpokladali jeho návrat, myslím si, že by lovili inde. Neviem si totiž predstaviť Joa Sakica, ako si vraví: „Hm, ten Johansson nevyzerá zle, spoľahlivá dvojka na ceste za Stanley Cupom.“

5. Variant s dlhodobo zraneným Francouzom by nahral do karát špekuláciám o tom, že by si dres „lavín“ mohol obliecť Jonathan Quick. Po ostatnej výmene však už nemôžeme čakať, že Sakic kúpi ďalšieho brankára. David Pagnotta prišiel s ďalšou informáciou o legende Kings. O Quickovi sa vraj viedli debaty medzi „kráľmi“ a „javorovými listami“.

Už v poslednom notese som si trochu rypol do Toronta, ale teraz budem úplne vážny. Rumors, kde sa píše o Maple Leafs, je treba vždy brať s istou rezervou. Každý rok ich sú desiatky, pretože Leafs chcú každého a každý chce hrať za Leafs. (Aj toto bola irónia, samozrejme, ale občas to tak ľuďom môže pripadať, no nie?)

Pagnotta písal, že manažment LA odkázal do Kanady, že je „Quickie“ k dispozícii, ak by sa rozhodli, že oňho majú záujem. Jedno je isté – Toronto pred uzávierkou trápi neistá brankárska situácia. Ale Jonathan má dlhú zmluvu a Leafs pár dolárov pod stropom. Neviem si predstaviť, ako by sa tam chceli vtesnať, hoci je pravdou, že v play-off platové stropy neplatia.

Na druhej strane si nemyslím, že je Quick tak veľmi na príťaž. Iste, strop sa v najbližšom období nebude dvíhať a on má kontrakt na najbližšie dve sezóny, ale v tomto ročníku ešte môže pomôcť v ťažkom boji o play-off. Navyše verím, že aj v spomínaných dvoch rokoch môže byť platným mentorom a dvojkou či 1B brankárom. Síce trochu drahším ako býva zvykom, ale kto od Kings v rokoch 2022 či 2023 očakáva Stanley Cup?

6. Patrick Marleau „by zvážil trejd do tímu favorita“. Takýto výrok svedčí o dvoch veciach – po prvé, povedať na plné ústa, že u Sharks jednoducho nevyhrá a chce odísť, by bolo kruté. Po druhé, Doug Wilson ho nemá problém vymeniť. Koniec koncov, nemal s tým problém ani vlani.

Ako už bolo písané v jednom z našich článkov, karta sa obrátila. Vlani musel sezónu v San Jose pretrpieť Joe Thornton. Zdá sa, že teraz to bude opačne. Buďme k sebe úprimní – nech je Marleau akoukoľvek legendou a prekoná rekord v počte odohraných zápasov, nevidím hokejový dôvod, prečo by ho akýkoľvek favorit chcel do mužstva. Nemáme ani nijaké náznaky, žeby sa taký našiel. A ak sa to náhodou zlomí, krok vziať pod svoje krídla Marleaua bude mať zrejme morálny dôvod. Kto by mu predsa nedoprial Stanley Cup?

P.S. Zahráme si súťaž. Kto ako prvý na internetoch objaví špekuláciu „Marleau do Toronta“, vyhráva.

7. Chystá sa revolúcia v pískaní?

Tim Peel bol suspendovaný krátko pred momentom, keď plánoval ukončiť kariéru profesionálneho rozhodcu. NHL mu udelila doživotný dištanc potom, čo počas zápasu v živom prenose z jeho úst zaznelo: „Nebolo to nič veľké, len som chcel proti Nashvillu odpískať faul…“

Peel už bol v minulosti suspendovaný, keď nepotrestal faul proti Ducks na Samiho Vatanena. Nato sa ospravedlnil lavičke Anaheimu a dodal, že im to vynahradí v inom zápase. Kontroverzný arbiter tvrdil, že sa v NHL často píska, ako to rozhodcom pasuje, a to hlavne preto, aby si udržali zápas pod kontrolou.

A potom prišli zaujímavé vyjadrenia od hráčov. Nikita Zadorov pre Bena Popa povedal: „Mohol by som toho o rozhodcoch narozprávať strašne veľa. Ale nechcem dostať pokutu.“ Nate Thompson z Winnipegu dodal: „Sme možno jediným športom, kde sa ovplyvňujú zápasy. Chceme len konzistentnosť.“

Uvidíme, či sa celý prípad ešte niekam posunie. Každopádne vychádza na svetlo sveta nie práve najčistejšia práca rozhodcov.

8. Kto by to náhodou zmeškal – Martin Pospíšil už končil svoju sezónu pre blížiacu sa operáciu ramena. A zrazu prišla rana do kolena, nechutný zákrok od Yannicka Vellieuxa z Lavalu Rocket.

Mladý Slovák napokon nemusí ísť na operáciu aj s kolenom, čo je dobrá správa. Aj tak ale liečenie nohy potrvá – aspoň podľa správ zo zámoria – štyri až šesť týždňov. Úplnou iróniou celej situácie je, že Martin tento zápas ani len nemal hrať. Len mu presunuli operáciu, tak sa rozhodol odohrať, čo to dá.

9. V najbližších bodoch zabŕdnem do budúcnosti súťaže. Čo sa tej týka, NHL robila zmeny.

Týkajú sa draftovej lotérie. Podľa nových pravidiel už nebude môcť jeden klub vyhrať lotériu viac ako dvakrát v päťročnom období. Posledný tím navyše nebude mať horšiu ako tretiu voľbu v drafte. Plus lotériu bude môcť vyhrať len jedenásť posledných. A ja rozmýšľam, či to nepodporí „tanking“. Na jednej strane síce nikto nemôže získať edmontonský „hetrik“, ale šanca na čo najvyššiu voľbu v drafte sa pre posledného zvýši.

„Tanking“, teda úmyselné snaženie sa o čo najhoršie umiestnenie, je kontroverzný fenomén. Niektorí si myslia, že neexistuje, lebo sleduje len potreby funkcionárov, ale hráči chcú vyhrávať a nechcú, aby prišla hviezda, čo im „ukradne“ miesto. Podľa iných však zámerné prehrávanie určite funguje, koniec koncov, je to hlavná príčina zavedenia samotnej draftovej lotérie.

10. Vďaka skautom blogu Oh my Hockey sa opäť budete môcť tešiť na draftovú e-knihu. Prvé náčrty máme, cez víkend sa spojíme, aby sme našim nápadom dali reálne kontúry. Veríme, že prekonáme tú minuloročnú (a že sa na drafte budeme môcť stretnúť v nejakom improvizovanom štúdiu).

11. Na draft má malú šancu aj brankár Šimon Latkóczy (aj keď on si to sebareflexívne nemyslí). Odporúčam si vypočuť náš podcast, hlavne rozhovor s ním. Veľmi inteligentný chalan. Najviac ma prekvapilo, keď najprv povedal, že NHL nesleduje a potom vedel, že najnižším brankárom v lige je Juuse Saros. Klobúk dole.

12. Skauti musia byť v siedmom nebi – teda tí, čo sa zameriavajú na kanadské juniorky. Connor Bedard začal angažmán vo WHL, hoci má stále len pätnásť, ako z veľkej knihy. Po prvých štyroch zápasoch mal osem bodov, dnes ich má po šiestich dueloch desať.

Draft 2023 zjavne bude poriadne silný. V Kanade hviezdi Bedard, v Rusku Matvej Mičkov. Medzi talenty s najväčším potenciálom v onom drafte stále radia aj Dalibora Dvorského. Už teraz asi môžeme povedať, že hoci najbližší výber nováčikov nebude práve terno, na tie v rokoch 2022 a 2023 sa môžeme tešiť už teraz.

13. Dá sa očakávať skorý debut Lukáša Dostála v NHL? Dnes v noci bol náhradníkom Ryana Millera. John Gibson je zranený a nedať šancu takému talentu by bola škoda. A navyše v prípade Anaheimu nevidím dôvod, prečo nie. Jediným otáznikom je, ako dlho bude Gibson von z hry. Podľa posledných správ by to nemalo byť nič dlhodobé.

14. Mám overené, že fanúšikov (nielen) našej stránky veľmi zaujímajú príbehy zo zákulisia. Na sledovanie podobných „storiek“ z ľadu aj zo života odporúčam stránku Hockey Beast. Občas vyjde aj niečo o Slovákoch.

Ako napríklad dnes – pamätáte si na túto bitku Zdena Cháru a Vincenta Lecavaliera?

15. Aj ja rád píšem o histórii. Písal som o mužovi, ktorý počas zápasu prekonal infarkt (tu). O Vézinovi, ktorého príbeh siaha ďaleko za trofej pomenovanú po ňom (tu). O Sokolčoch, odkiaľ pochádza Stan Mikita (tu). A naposledy o jednom z najhorších či najgeniálnejších (nazvite si to ako chcete) trejdov.

Pred 25 rokmi sa udiala one-for-one výmena Markusa Näslunda za Aleka Stojanova. V skratke by sa dalo povedať asi toľko, že získať jedného z najlepších hráčov histórie klubu za hráča, ktorý v NHL odohrá dovedna 107 zápasov, sa nepodarí každý deň. Niekomu ani len raz za život. Ale ak vám skratky nestačia, určite sa začítajte do zaujímavého článku. Podobne jednoznačnú výmenu už možno v živote neuvidíte.

16. Buffalo Sabres natiahli sériu prehier na číslo 15. Znamená to najdlhšiu negatívnu sériu v ére platových stropov. A kto vie, koľko by tých prehier bolo bez Taylora Halla, ktorý sa zdá byť márny, ale podľa pokročilých štatistík a máp je práve on azda jediným rozdielovým hráčom mužstva.

Inak povedané – dosť im uškodil odchod Eichela, ale keby sa to isté stalo aj s Hallom, asi by sa im neoplatilo ani nastupovať. Ozaj, mám aj dobrú správu. Kluby, v ktorých mužstve pôsobil Hall, vyhrali draftovú lotériu medzi rokmi 2011-2019 hneď päťkrát. Už asi tušíš, komu pripadne pozícia číslo jeden tentoraz.

17. Peter Šťastný a Paul Stastny. Po Hullovcoch a Howeovcoch zrejme najlepšia dvojica otec-syn v histórii NHL (a aj tak trochu nedocenená, povedal by som). Paul otca prekonal v počte zápasov, no bodovo sa naňho nikdy nedotiahne. A nie je to len preto, lebo Peter hral v inej dobe. Skrátka to bol jeden z absolútne najlepších hokejistov osemdesiatych rokov.

Šťastní nie sú jedinou rodinnou dvojicou, ktorej sa podarila zaujímavá vec: Ryan Suter si dnes v noci pripísal 600. bod v kariére, čo sa v najlepšej hokejovej lige sveta podarilo len ôsmim ďalším americkým obrancom. A medzi tou osmičkou je jeho strýko Gary. Rád by som vyzdvihol ďalší zaujímavý fakt z jeho rodokmeňa – Ryanov otec Bob, taktiež obranca, bol súčasťou „Hokejového zázraku“, zlatého amerického tímu na olympiáde v 1980-tom.

No a poslednú výnimočnú udalosť oslávili včera v rodine Thompsonových. Tyce podpísal zmluvu s Philadelphiou Flyers. Jeho brat Tage je útočníkom Buffala Sabres. A aby toho nebolo málo – vedeli ste, že aj ich otec Brent hrával v NHL v drese Kings, Jets a Coyotes?

18. Nemôžem slovami popísať, ako si vážim pochvalu, nech už je od kohokoľvek. Takto pred týždňom mi piatkové ráno zlepšila správa od slovenského hokejového komentátora, ktorý ma pochválil za prácu, ktorú robím.

V našej práci – a to zvlášť teraz, kým to robíme dobrovoľne a stále bez zárobku – sú podobné veci veľkým povzbudením.

Vďaka!

19. Keby sa vás niekto opýtal, kto bol prvým hokejistom so slovenskými koreňmi so Stanley Cupom, asi by vám ako prvý napadol Stan Mikita. Lenže tak, ako je hokejistov s českými a slovenskými koreňmi veľa teraz – spomeňme už len z našich končín známe priezviská ako Studnicka, Konecny či Kolesar – tak hrávali v lige už skôr.

Keďže som v prvých dvoch dieloch môjho notesu založil v podstate tradíciu pátrania po koreňoch, budem v nej pokračovať. Najprv som spomenul Scotta Stevensa. Legendárny bek má rodinu na východnom Slovensku. Potom sme si spomínali Waltera Gretzkého, Waynovho otca, ktorý bol čistokrvným Slovanom.

No a dnes sa vrátime na Slovensko. Mikita bol prvým na Slovensku narodeným víťazom Pohára, to áno, ale v NHL hrali aj starší takpovediac Slováci. Jedným z nich bol Rudy Migay. Zomrel pred vyše piatimi rokmi a kedysi v rozhovore pre Pravdu spomínal: „Môj otec pochádzal z dediny Podbiel, mama z Dlhej a rodičia mojej manželky zasa z dedinky Babín.“

Žil vo Fort William (dnes Thunder Bay), kde bola silná slovenská komunita. Postavili tu dokonca prvý slovenský kostol v Kanade. Kedysi sa verilo, že bol Migay úplne prvým Slovákom v NHL, no on sám túto informáciu poopravil. Ešte skôr tam hral jeho švagor – Pete Backor (Peter Bačkor). Ba čo viac, ten za tú jednu sezónu v drese Toronta Maple Leafs vybojoval Stanley Cup.

Pravda, Migay mal v NHL (takisto v drese Leafs) o dosť bohatšiu kariéru. Ale keby sme porovnávali Stanley Cupy, bol to obranca Bačkor, ktorý došiel až na vrchol. V drese Toronta hral počas víťaznej sezóny 1944/45, zapísal si 36 zápasov v základnej časti. Drvivú väčšinu kariéry strávil v AHL v drese Pittsburghu Hornets. Všetko preto, lebo mal výbušnú povahu, nepohodol sa s vedením Leafs a okolnosti to zariadili tak, že napriek nespornému hokejovému talentu sa syn prisťahovalcov z Oravy už nikdy nepozrel do NHL.

Chcete vedieť, s kým mal konflikt? S Connom Smythom! Áno, tým, ktorého meno nesie trofej pre najužitočnejšieho hráča play-off. Bol vtedy majiteľom Toronta.

Bačkor patril na tú dobu k veľmi produktívnym bekom, pričom pravidelne atakoval vrchné pozície bodovania obrancov. Zomrel v roku 1988 vo veku 69 rokov.

20. Pred pár dňami sme na našom Facebooku uverejnili otázku, komu fandíte a prečo. Sme radi za viaceré inšpiratívne odpovede. Pokúsil som sa spočítať tých „srdciarov“ (rozumej „tým, kde hrajú Slováci“, asi nie je dobrá odpoveď pre počítanie klubov). A vyšiel z toho tento rebríček:

  1. Avalanche – 11 fanúšikov
  2. Kings – 9
  3. Capitals, Maple Leafs – 6
  4. Red Wings, Golden Knights – 5
  5. Bruins, Canucks, Islanders – 4
  6. Blackhawks, Canadiens, Rangers, Penguins, Sharks – 3
  7. Blues, Devils, Ducks, Flames, Flyers, Hurricanes, Jets, Lightning, Oilers, Panthers, Predators, Sabres, Wild – 2
  8. Coyotes, Senators – 1

Ani jeden z komentujúcich nespomenul Dallas Stars a Columbus Blue Jackets.


DOVOĽTE NÁM USKUTOČNIŤ ĎALŠIE VÍZIE!
Už roky čítate blog Oh my Hockey úplne zadarmo. Aby to tak pokračovalo a mohli sme napredovať, prosíme, podporte nás dobrovoľnou čiastkou. Ďakujeme!

One thought on “SAJMONOV NOTES #3: O S(Š)atanovom priezvisku, chudákovi Marleauovi a prvom Slovákovi so Stanley Cupom

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.