Oh my Hockey

Prenikni hlbšie do sveta NHL

SAJMONOV NOTES #2: O Boľševikoch a Gretzkom, čakateľovi Jurčovi aj Oshieho odchode do Seattlu

15 min read

Zdroj obrázku: Britannica

Som späť. Ale mal som namále.

Teda, poviem vám, tento týždeň to boli „fofry“. Až som sa bál, že svoju rubriku nestihnem.

Keď vám toho v škole nasekajú toľko, že sa nestíhate poriadne ani najesť, začínate uvažovať, či bol dobrý nápad sľúbiť túto rubriku v týždennej periodicite. Povedal som si, že napriek nepriazni okolností „kopnem do vrtule“ a opäť sa prihlásim so svojím notesom. Našťastie to vyšlo. Na poslednú chvíľu, ale aj to sa počíta.

Zostáva veriť, že tým neutrpel na kvalite.

O čom bude dnes? V mnohom som sa inšpiroval od toho debutového. Situácia v Buffale je naďalej taká horúca, že nemôže ostať nepovšimnutá. Rumors okolo Mattiasa Ekholma sa budú točiť ešte dlhý čas. Martin Pospíšil smeruje na avizovanú operáciu. Vrátil som sa aj k bodu o Scottovi Stevensovi, hoci hlavným aktérom je tentokrát nedávno zosnulý Walter Gretzky.

Tento týždeň bol znova bohatý na (žiaľ aj tragické) udalosti. Poďme si ich skrz moje myšlienky zrekapitulovať.


DOVOĽTE NÁM USKUTOČNIŤ ĎALŠIE VÍZIE!
Už roky čítate blog Oh my Hockey úplne zadarmo. Aby to tak pokračovalo a mohli sme napredovať, prosíme, podporte nás dobrovoľnou čiastkou. Ďakujeme!


1. Žiaľ, highlight tohto týždňa je strašný. Po zásahu pukom do spánkovej kosti a následných komplikáciách, medzi ktoré patrila poškodená krčná tepna, nefungujúce srdce či pľúca, zomrel kapitán mládežníckeho tímu MHK Dinamo Petrohrad, Timur Faizutdinov.

Zasiahlo to celý hokejový svet. Z tragédie sa však dá zobrať poučenie.

Sú dnešné prilby dostatočne bezpečné? A čo rozkorčuľovanie bez helmy? Mala by ho NHL zakázať? Dočkáme sa celotvárových ochrán, či už vo forme plexiskla, alebo košíkov? Viem, najmä v zámorí je stále populárnejší „tvrdší“ alebo (trochu ironicky) „chlapskejší“ prístup k hre, veď niektorí stále nenosia ani len základné plexi. Avšak ak sa dá chrániť zdravie hráčov lepšie, asi to treba krok po kroku skúšať. Niekedy bolo za zbabelé, ak si brankár nasadil masku. Našťastie sme sa od tej doby už posunuli a úprimne verím, že sa budeme posúvať ďalej.

Odpočívaj v pokoji, Timur!

2. Bolo si ťažké predstaviť, že môže byť Buffalo ešte horšie, keď sa im zraní najlepší hráč. Ale ono sa to deje. Návrat Jacka Eichela je v nedohľadne a Sabres sa topia v problémoch. Ich séria dvanástich prehier za sebou je jasnou vizitkou toho, ako hrajú. Na rekordérov z Penguins zo sezóny 2003/04 im ostáva prehrať ďalších šesť.

A ak mi je z ich mužstva niekoho ľúto, asi je to Rasmus Dahlin.

3. O tlačovke Kevyna Adamsa, ktorý povedal, že sa musí čosi zmeniť, som informoval minule. Ubehlo od nej sedem duelov. Sabres v nich získali jediný bod a konečne si to odniesol Ralph Krueger. Ak mám byť úplne úprimný a hodnotiť z videného, tento tím hral skrátka zle. Jediné, čo pod Kruegerom percentuálne fungovalo, bola presilovka. Hoci má ťažkú divíziu, súčasné výsledky sú neakceptovateľné. A, ako som písal vyššie, zranenie Eichela situáciu ešte skomplikovalo.

Adams dodal, že chystá ďalšie zmeny vo vedení, konkrétne čo sa týka pomoci na poste jeho asistenta. Sabres majú povolenie rokovať s Jasonom Karmanosom z Pittsburghu. O novom koučovi sa bude nejaký čas rozhodovať, dočasným je Don Granato.

4. Vedeli ste, že zo Sabres si už robia srandu aj v Buffale? Denník Buffalo News zverejnil rebríček tímov NHL podľa sily, niečo ako power rankings. No a Sabres sa v ňom umiestnili na 32. mieste. Za Seattlom…

Nuž, doma nikto nie je prorokom.

5. Minule som sa zamyslel nad tým, čo by mohol Washington Capitals stáť príchod Mattiasa Ekholma. V skratke – šlo by o istú renováciu obranných radov. Mimo iné som uvažoval, že by balíček do Nashvillu mohol obsahovať ruského zadáka Dmitrija Orlova. Podľa Elliotte Friedmana je však cena za švédskeho beka iná. Predators sa pozerajú smerom do budúcna.

Prvé kolo draftu a dva prospekty. To obsahuje Ekholmova cenovka. A tá je povedomá, veď rovnakú cenu zaplatili za Jaka Muzzina pred dvomi rokmi Toronto Maple Leafs. Kings si z prvého kola draftu 2019 vytiahli Tobiasa Björnfota, v NHL už ich dres oblieka aj vtedajší prospekt Carl Grundström. Sean Durzi to zatiaľ dotiahol iba na farmu.

Samo osebe, bez konkrétnych mien, sa tá suma môže zdať privysoká. Rozdielovým by v prípade takéhoto trejdu bol podľa mňa výber v prvom kole. Keďže predpokladám, že by Ekholm, ktorý je v predposlednom roku svojej zmluvy, mal ísť do tímu účastníka play-off, nebude to pick na vrchných priečkach (podobne ako v prípade Kings), avšak stále je to prvé kolo, čo znamená, že by Predators mohli objaviť budúcu hviezdu. Osobne nepredpokladám, že by v tom balíčku dostali prvotriedneho prospekta. Ak sa pozriem späť na výmenu Toronto-Kings, bola férová.

Friedman má informácie o pätici kandidátov – Winnipeg Jets, Boston Bruins, Philadelphia Flyers, Montreal Canadiens a Toronto Maple Leafs.

Piaty bod ukončím úvahou kolegu Danyho Vágnera: „Keby som dostal dolár zakaždým, keď sa Leafs vyskytnú v podobných rumors, už máme redakciu v Silicon Valley.“

6. Koho zaujímajú možné trejdy, špekulácie a pohyby na trhu, odporúčam rubriku kolegu Jakuba Hromadu s názvom Trade idea. Jej prvý diel vyšiel v utorok a týkal sa Winnipegu Jets.

7. New York Islanders sa za jeden deň stali jedným z najzaujímavejších klubov čo sa týka trade deadline. Anders Lee šiel na operáciu. Myslím si, že suverénnym „ostrovanom“ bude dosť chýbať. Videl som pár zápasov a Lee bol neskutočný, najmä v predbránkovom priestore.

Lenže bol by kľúčovým hráčom k úspechu a vypadol do konca sezóny. Lou Lamoriello zareagoval promptne – najprv slovne, keď povedal: „Jeho zranenie zmenilo náš pohľad na trade deadline. Ak bude možnosť posilniť tím, urobíme to.“

Z toho vyplýva, že môžeme čakať príchod nového útočníka. Na to, kto to bude, si však budeme musieť počkať. Palmieri, Hall, Forsberg… Adeptov je veľa a situácia ešte stále „v plienkach“.

8. O kom si myslím, že príde, je Anatolij Golyšev. Ruský krídelník pred pár dňami ukončil kontrakt v KHL s Avtomobilistom Jekaterinburg. Hoci má len 25, je ich historickým lídrom čo sa týka gólov i bodov.

Jednou možnosťou je podpísať ho ihneď a „spáliť“ rok jeho nováčikovského kontraktu rýchlym spôsobom. Golyšev by potom mohol podpísať ďalšiu zmluvu, predpokladám, že bridge. Druhá možnosť je, že by do zámoria prišiel až v sezóne 2021/22, ale to by podľa mňa nedávalo veľký zmysel.

V podobnom duchu hovoril aj Lou Lamoriello. Dodal, že Golyšev chce prísť. Porozprávajú sa a uvidia. Samozrejme, náhrada za Leeho to nebude.

9. Poďme na opačnú stranu newyorskej barikády. Stále sa vedú diskusie o tom, či si majú Rangers nechať Georgijeva, a či Šesťorkina. Názor som nezmenil – Georgijev ma stále nepresvedčil o tom, že môže byť rovnako kvalitnou dlhodobou jednotkou ako jeho kolega. To sa, samozrejme, môže zmeniť. Calovi Petersenovi to takisto trvalo, rozmyslel som si to až behom súčasnej sezóny.

Šesťorkin je mladší, má lepšie čísla, chytá lepšie a dokáže sa v bráne nájsť aj keď má zvyšok tímu slabší deň. Žiaľ, opäť sa dostávame do problematiky, ktorú často kritizujem. Myslím si, že sa v zámorí dáva priveľký dôraz na výhry. A v tomto sú títo dvaja zhruba narovnako, čo sa týka bilancie je Georgijev o čosi lepší (5-4-2, Šesťorkin 6-7-1).

Mladé ruské duo v New Yorku nevydrží naveky. Otázne bude, kedy dôjde na odchod Georgijeva. Podľa môjho názoru vidia Rangers – podobne ako ja – perspektívnejšieho brankára v Šesťorkinovi. Alexandar bude maťv najbližšej off-season stále vysokú cenu. Bude mať rok na ďalšej zmluve, po ktorej skončení sa stane RFA. Stále je vo všeobecnosti považovaný za budúcu jednotku a v nasledujúcom ročníku bude bojovať o ďalšiu, dlhodobú zmluvu.

Čas na jeho výmenu? Rangers by to výrazne neuškodilo a mohli by získať veľmi zaujímavú protihodnotu.

10. Georgijev bol dnes v bráne a Rangers napísali možný príbeh roka (podobne, ako vlani David Ayres). Len teraz nemusel zaskakovať amatérsky gólman, ale trénerský štáb z farmy. Na výhre by nebolo nič zvláštne, ale Newyorčania si pripísali najvyššiu výhru za posledných 35 rokov! Flyers rozstrieľali pomerom 9:0.

„Nemáte veľa času o tom premýšľať,“ cituje CBC pozápasovú reakciu zaskakujúceho trénera Knoblaucha. „Keď sa začal zápas, bol som trochu nervózny, ale zároveň aj nadšený. Na túto noc s určitosťou nikdy nezabudnem.“

11. Stala sa mi veľmi zaujímavá vec, podobnú úlohu som dostal po prvýkrát v živote, avšak nemôžem povedať nič konkrétne. Tak to teda napíšem takto: Jeden klub sa zaujíma o jedného hokejistu a na mne bolo, aby som im poskytol nejaké zákulisné – ako Česi vravievajú – „drby“. Aby som to doplnil, nejde o žiadny druhotriedny klub/hráča. O to viac ma takéto „zadanie“ prekvapilo.

12. Ako som písal v premiérovej časti notesu a ako sa pošuškávalo, sezóna Martina Pospíšila sa pre operáciu ramena skončila. Zákrok sa uskutoční v marci preto, aby stihol nasledujúci ročník. „Keďže ma bolesti obmedzovali v zápasoch, povedal som si, že takto nemôžem pokračovať ďalej. Nechcel som si nechať pichať injekcie, alebo hrať pod vplyvom tabletiek,“ povedal pre denník Šport.

13. Keďže som načrtol krajanov, o Tomášovi Tatarovi sa vyjadril Elliotte Friedman. Povedal, že si pred časom myslel, že ho vymenia, aby urobili miesto pod platovým stropom na nejakú posilu, avšak momentálne si nemyslí, že je trejd slovenského útočníka na programe dňa. Tatar bude po sezóne neobmedzeným voľným hráčom.

14. No a debutu v drese Vegas Golden Knights sa dnes v noci konečne dočkal Tomáš Jurčo. Ten by mohol pokojne kandidovať na cenu „čakateľ/smoliar roka“. Pred časom mal zažiť tohtosezónnu premiéru pre zranenie Marka Stona, ale kapitán sa po rozkorčuľovaní rozhodol, že do zápasu nastúpi. Potom sa už-už zdalo, že budú „rytieri“ musieť improvizovať, keďže bol Fleury pre pozitívny test uvedený na covid listinu. Čakalo sa, či nepribudnú ďalší nakazení, čo by mu otvorilo cestu do zostavy, avšak výsledok slávneho brankára sa ukázal ako falošne pozitívny.

Jurčo si počkal až do dnešnej noci. Podľa tréningu sme vedeli, že nastúpi v tretej lajne s Royom a Kolesarom. Napokon toho odohral najmenej z tímu, ako jediný v drese Golden Knights neprekročil hranicu ôsmich odohraných minút.

15. V našom expansion drafte sme do Seattlu z Washingtonu poslali Vítka Vaněčka. Z hokejového hľadiska pre nás dával najväčší zmysel, a to aj vzhľadom na zvyšok zostavy a možných voľných brankárov.

Je však veľmi veľká šanca, že si svoje veci pobalí a na opačné pobrežie odíde T.J. Oshie. Caps ho pravdepodobne nebudú chrániť, čo sme predikovali tiež. Avšak dôvody výberu amerického forvarda vnímam skôr ako zákulisné než ako hokejové.

Na jednu stranu vôbec nepochybujem o tom, že je Oshie stále veľmi platným hráčom. Horšie ale je, že má 34 rokov a neviem si predstaviť, že bude na rovnakej úrovni hrať do konca kontraktu. Ten má dosť dlhé trvanie, konkrétne až do konca sezóny 2024/25. A to je varovný prst.

Na druhej strane sa v Národnej hokejovej lige dosť často prihliada na históriu a pôvod hokejistov. Z Oshieho môže byť tvár prvých rokov novej organizácie. Nebolo by prekvapením, keby z neho Kraken spravili svojho prvého kapitána. Dôvod je jednoduchý – Oshie je rodákom zo štátu Washington, z mesta Mount Vernon, nachádzajúceho sa asi sto kilometrov na sever od Seattlu.

Pripočítajte k tomu skutočnosť, že je najproduktívnejším hráčom, ktorý kedy z onoho štátu v súťaži hrával a pravdepodobnosť je razom ešte o niekoľko percent vyššia.

16. Na Twitteri som po zverejnení článku o Seattli Kraken uverejnil túto anketu. Reflektovala názory verejnosti. Ako by ste v nej hlasovali vy?

17. Dosť ma štve, že Robin Lehner musí po návrate vyvracať absurdné konšpirácie o jeho duševnom stave. Bohužiaľ, asi sa to s ním ponesie do konca kariéry. Možno ho tie klebety budú prenasledovať po každej horšej zápasovej sérii či pauze pre zranenie.

Lehner podotkol, že mal otras mozgu, preto bol vyradený z hry. Ak by mal opäť duševné komplikácie či bol na liečení, vraj by bol v tejto veci úplne úprimný. Verí, že by ľudia takéto skutočnosti nemali skrývať. Verme však, že sa to už nikdy nestane. Vieme, aký brankár v ňom drieme. A vieme, ako dlho bol pre jeho psychické problémy ukrytý. Pre mňa je Lehner hrdinom.

18. Pôvodne som tento bod chcel dať až na koniec, ale takto sa mi to hodí viac: Všetko najlepšie (podľa mňa) najlepšiemu obrancovi slovenskej histórie, Zdenovi Chárovi, k 44. narodeninám. Som veľmi zvedavý, či bude tento rok jeho posledným. Uňho to človek nemôže vedieť naisto.

19. Z minulotýždňového notesu som si odniesol niekoľko pozitívnych ohlasov. Poodhalil som zákulisie rodiny Scotta Stevensa žijúcej na Slovensku a ich vzájomných vzťahov. NHL je aj bola plná ľudí so slovanskými koreňmi.

Podobné pocity vo vás môže indikovať priezvisko Gretzky. Znie slovansky, a to preto, lebo slovanské naozaj je. Waynov otec, nedávno zosnulý Walter, ktorý bol hlboko rešpektovaný naprieč hokejovou komunitou v zámorí, má bieloruské korene.

Walter bol čistokrvný Slovan. Vo svojej autobiografii spomínal, že prvý jazyk, ktorým rozprával, bol ukrajinský. Jeho otec Anton pochádzal z cárskeho Ruska, ako sám vravel, bol Bielorus. Keďže bol podporovateľom cára, musel po Veľkej októbrovej socialistickej revolúcii utiecť z vlasti. V Kanade si za manželku vzal imigrantku z mestečka Podhajce (kedysi Poľsko, dnes Ukrajina).

Gretzky starší vo svojej autobiografii opísal otca takto:

„Môj otec, Tony Gretzky, prišiel do Chicaga z Ruska, ešte predtým, než sa dostal do Kanady. Jeho rodina vlastnila v cárskom Rusku pozemky, boli podporovateľmi cára. Keď sa ho niekto spýtal, či je Rus, odpovedal: ´Ňet, Belarus!´“

20. Úryvok z knihy Gretzkého staršieho mi pripomenul, čo som nedávno písal v článku. Pekka Rinne je ochotný ukončiť kariéru v drese Nashvillu, údajne aj za tú cenu, že už pravdepodobne nedostane reálnu šancu dokráčať k vysnenému Stanley Cupu.

Ťažko povedať, čo ho k tomu vedie. K mladému gólmanovi by ho podľa môjho názoru niektorý klub počas off-season vzal, ak by to sám chcel. Nový kontrakt ešte nemá, ale k organizácii sa možno cíti zaviazaný.

Toto silné spojenie má dlhú históriu. Nebyť skauta Janneho Kekäläinena, asi by sa nikdy nedostal do NHL. Ten v ňom v roku 2004 našiel klenot, hoci nechytal pravidelne ani vo Fínsku.

Viac vám na konci článku rozpovie úryvok z e-knihy blogu Oh my Hockey s názvom Veľká päťdesiatka, kde nájdete príbehy päťdesiatich slávnych hokejistov. Vydali sme ju pred rokom a pol. Tu sľúbený príbeh, ktorým ukončím dnešný notes:

Ak by ste sa niekedy spýtali na najväčší draftový „steal“, teda krádež, určite by bol spomenutý aj výber nováčikov z roku 2004. Pred výlukou bol hlavným kandidátom na prvé miesto Alexander Ovečkin, a to sa aj splnilo.

Okrem neho však bolo na výber množstvo ďalších skvelých hráčov. Medzi nimi aj opomínaný Pekka, mladík z Fínska, ktorý ani tam nemal pozíciu jednotky.

Svoje by o tom vedel rozprávať vtedajší asistent generálneho manažéra Preds Ray Shero. Mal za úlohu zmapovať potenciál mladíkov z hlavného mesta Helsinki. Jedného dňa mu ale zazvonil telefón, v ktorom sa ozval skaut Janne Kekäläinen.

Požiadal ho, aby si vzal taxík a prišiel sa pozrieť na brankára. Presnejšie brankársku dvojku. A ešte presnejšie brankársku dvojku, ktorá v ten deň ani len nenastupovala do stretnutia. O viac ako pätnásť rokov neskôr si Shero pamätá tri veci – tmavú severskú oblohu, mrazivé zimné teploty a takmer nemožnú úlohu skúsiť preskúmať Rinneho hru počas rozcvičky.

„Bolo ťažké dosiahnuť, aby ma počúvali,“ spomína pre ESPN Kekäläinen. „Na stretnutiach som ho odprezentoval, ale skončil niekde na spodku zoznamu.“

Ťažko predvídateľný Rinne bol pre „predátorov“ veľkým riskom. Uvedomoval si to aj Shero už pred spomínaným stretnutím, na ktoré sa bol pozrieť. „A čo keby hral a dostal by deväť gólov?“, pýta sa dnes. „Pravdepodobne bolo preňho lepšie, že v tom zápase zostal na striedačke. To je príbeh!“

Keď došlo na draft, Rinne v podstate o ničom netušil. Blížila sa posledná voľba v predposlednom kole s poradovým číslom 258. „Na tom drafte sme mali nejaké extra výbery v neskorých kolách. Keď sa blížil koniec, ubúdali aj potenciálne mená. Jeden zo skautov prechádzal okolo stola a pýtal sa, či je ešte niekto, koho naozaj chceme draftovať. Môj inštinkt ma stále presviedčal, tak som povedal, aby sme vzali toho fínskeho brankára,“ opisuje Kekäläinen azda najväčší moment svojej kariéry.

O tom, čo sa deje okolo jeho mena za stolom Predators, Rinne nevedel, alebo vedel málo. Draft preňho znamenal takmer nedosiahnuteľný zážitok, ale napokon prišla radostná novina.

Keď mu agent napísal SMS s textom oznamujúcim mu, že bol draftovaný, vtedy 21-ročný brankár stratil reč. „Hovoril som, že to musí byť nejaký žart,“ vraví Rinne, ktorý bol v ten deň u kamaráta na chate. „Naozaj som to nečakal.“

Z tohto neskorého picku ale napokon vytiahli zástupcovia organizácie z mesta country budúcu tvár klubu. Svoje kvality ukázal už v rozvojovom kempe. „Pozreli sme sa na seba a povedali si ´To je on!´,“ hovorí Mitch Korn. Pôsobil v tíme ako tréner brankárov a vysoký Rinne sa mu od začiatku pozdával.

Jeho draft však bol tak nepravdepodobný, že sám hlavný skaut jedného z ostatných tímov neskôr povedal: „Náš fínsky skaut videl Rinneho tucetkrát. Potom, čo bol draftovaný, povedal, že nemal ani najmenšiu nádej.“

(úryvok z e-knihy Veľká päťdesiatka)


DOVOĽTE NÁM USKUTOČNIŤ ĎALŠIE VÍZIE!
Už roky čítate blog Oh my Hockey úplne zadarmo. Aby to tak pokračovalo a mohli sme napredovať, prosíme, podporte nás dobrovoľnou čiastkou. Ďakujeme!

1 thought on “SAJMONOV NOTES #2: O Boľševikoch a Gretzkom, čakateľovi Jurčovi aj Oshieho odchode do Seattlu

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.