Róbert Džugan: Zvolil som si najlepšiu možnosť. Mrzí ma tímový výkon na MSJ

Na americkej strane to zdvihol milý hlas. "Čau, ja som Robo," predstavil sa mi. Róbert Džugan, čoskoro 20-ročný najlepší strelec slovenskej reprezentačnej "dvadsiatky", prijal pozvanie na interview. Len nedávno odletel do USA, kde v drese Cedar Rapids Roughriders odohral v piatok a sobotu prvé dva zápasy - zatiaľ bez bodového zisku. Na prvú zahraničnú sezónu v kariére sa ale teší. Je milo prekvapený najmä z mentality tamojších ľudí, partie v mužstve aj komunikácie s trénerom. O hokejových i nehokejových témach sa s ním porozprával šéfredaktor Šimon Čop v rýchlom, ale bohatom rozhovore.

Hokejovo si vyrastal v Spišskej Novej Vsi a Trenčíne, no teraz ťa čaká niečo úplne iné. Ako prišlo rozhodnutie ohľadom presunu do zámoria a prečo práve Cedar Rapids?
Ponuka prišla už skôr, začiatkom roka. Mal som okrem Cedaru aj ďalšie možnosti. Zavážilo to, že som komunikoval s trénerom pár týždňov predtým, ako som sem prišiel. Vnímal som to veľmi dobre, aj skrz túto komunikáciu. Mal som z tejto ponuky dobrý pocit, hrali tu predo mnou navyše aj ďalší Slováci, napríklad Marek Valach, môj bývalý spoluhráč z Trenčína. Aj od neho som mal dobré recenzie na mesto aj tím. Hlavne tá komunikácia s koučom bola rozhodujúcim faktorom, videl som, že ma tu chcú a o hráčov majú skutočný záujem.

Boli v ponuke aj iné juniorské súťaže a tímy, ktoré mali o teba záujem?
Áno. Prišla aj iná ponuka z USHL, bola takisto možnosť ísť do Fínska či Česka. Bolo ich pomerne dosť, ale vybral som si tú najlepšiu. Z Cedaru som mal najlepší pocit, čiže hlavne som počúval svoje vnútorne ja, ktoré mi našepkávalo. Cítim, že som spravil to najlepšie možné rozhodnutie.

Stihol si sa už udomácniť a usadiť v tíme?
Od začiatku som videl, aký je tu super kolektív. S chalanmi nebol nijaký problém, hneď ma medzi seba prijali. Máme tu dobrú partiu a páči sa mi hlavne tunajšia mentalita. Horšie to je v iných aspektoch. Čo sa týka stravy, ubytovania alebo štýlu hokeja, tam ešte nie som úplne doma. Strava je diametrálne odlišná od tej, na ktorú som bol zvyknutý na Slovensku, čiže s tým mám ešte menší problém. Pre časový posun to nebolo ružové ani so spánkom, ale ten už je fajn. Na hokej si ešte zvykám. Mal som druhý zápas za sebou, čiže sa už udomácňujem, hoci je to iný štýl hokeja. Všetko je rýchlejšie.

Aký to bol pocit byť najlepším strelcom Slovenska na MSJ? Čím to bolo, že si mal takú mušku a načasoval si formu?
Za tie góly som bol veľmi rád, popravde mi to strelecky v tejto sezóne až tak nešlo, mohlo to byť aj tým, že som u mužov nemal taký ice-time ako v reprezentácii, čiže som rád, že to takto dopadlo. Viac ma mrzí tímový výkon, ten určite mohol byť lepší.

Čo je podľa teba najsilnejšou stránkou tvojej hry?
Asi korčuľovanie.

A v čom by si sa, naopak, potreboval najviac zlepšiť?
Tak tu je toho viac, sám neviem, čo presne by som mal vypichnúť. Tiež to záleží od štýlu a trénera, pod ktorým hráte, pretože každý primárne vyžaduje niečo iné. Určite je ale treba byť lepší vo všetkom. Teraz, keď hrám v USA, sa musím rýchlejšie rozhodovať. Môže za to iný štýl, menšie ihrisko.

Máš nejaký obľúbený tím v NHL?
Tím asi nie, sledujem to skôr komplexne. Čo sa týka obľúbencov, tak sa zameriavam viac na hráčov a sledujem viac tímov kvôli hre, ale obľúbený tím nemám.

Keď si spomenul hráčov, tak by si nám ich mohol vymenovať.
Jasné. V prvom rade je to McDavid, asi najlepší súčasný hráč, na toho je radosť sa pozerať. Páči sa mi aj štýl Matthewa Tkachuka z Calgary Flames. Tých hokejistov je veľa, v každom tíme by sa našli aj dvaja-traja.

Ako vysoko je rozvinutý juniorský sektor v Dukle Trenčín? Počuli sme veľa o tom, že je to asi najlepšia akadémia na Slovensku, no je to naozaj tak? Ak to vieš posúdiť, v čom je rozdiel u nich oproti iným slovenským organizáciám?
Dukla má určite v prvom rade vybudované už dobré meno a čo sa týka juniorky, na Slovensku je to asi najlepšie, čo pre hráča môže byť, čo sa týka kvalitných spoluhráčov. Taktiež sa tu výborne pracuje s mládežou, čoho dôkazom je, že odtiaľ každý rok vzíde niekoľko skvelých hráčov.

Uvažoval si nad tým, aké by mohli byť tvoje ďalšie kroky, ak uspeješ v Cedar Rapids v USHL? Možná budúcnosť v NCAA? Alebo nad týmto ešte neuvažuješ?
Ešte len som sem prišiel, čiže tieto myšlienky skôr beriem ako budúcnosť, ktorú chcem zvládnuť. Čo bude po sezóne, to neviem, budem to riešiť až keď to bude aktuálne. Všetko sa tu rýchlo mení, veď len nedávno som absolvoval iný rozhovor, kde som povedal, že sa nikde nechystám, no do toho mi prišla ponuka a zrazu som tu. Bolo by hlúpe to odmietnuť, aj keď som nemal plány odísť z Trenčína.

Ako rád relaxuješ pred zápasom?
Zápas pre mňa začína už deň pred. Snažím sa už vtedy mať čistú hlavu, dobre sa vyspať, najesť a pred zápasom nemyslieť veľmi na hokej alebo na hlúposti, chcem mať čistú, vyvetranú hlavu a pohodu. Keď už cestujeme na zápas alebo máme zraz na štadióne, vtedy už sa snažím sústrediť iba na prichádzajúci duel.

Si viac introvert alebo extrovert?
Fúha. Asi extrovert. (smiech)

Leto alebo zima?
Asi leto.

Keby si nebol hokejistom, mal si nejaké vysnívané povolanie?
To si nepamätám, možno, keď som bol malý, ale s hokejom som začal strašne skoro a hneď ma to chytilo. Odvtedy som vedel, že chcem, aby toto bola moja práca.

Na záver: Všimli sme si, že blog Oh my Hockey sleduješ už naozaj dlho. V čom sa ti naša stránka páči?
To je pravda, sledujem vás už naozaj dlho. Pridávate veľmi zaujímavé príspevky a takisto je vidieť, že máte prehľad, čo sa týka hokejového diania vo svete. Povedal by som, že na Slovensku určite patríte medzi TOP stránky.