Pátranie v histórii: Korene trejdu Jeffa Cartera siahajú až do roku 1967!

Iba pred týždňom sme zažili jeden z najdôležitejších dní sezóny NHL. Uzávierku prestupov, trade deadline. Hemžilo sa to výmenami, analýzami, názormi. Drvivá väčšina z nich sa týkala prítomného okamihu, pričom zasiahla aj do budúcnosti. Ale komu by napadlo šprtať sa vo vyše päťdesiatročnej histórii?!

Našťastie sa nájdu fajnšmekri, ktorých podobné „rodostromy výmen“ zaujímajú. Niekedy znamenajú pohľad do poriadne dávnej histórie. Klub skrátka predá hráča, ktorého predtým získal za iného hráča. Toho zas za iného, iného za ďalšieho a takto by sme mohli pokračovať, až kým neprídeme k finále.

V skutočnosti šnúra výmen, ktorá sa natiahla odchodom Jeffa Cartera do Pittsburghu Penguins, ani nemohla byť dlhšia. Siaha totiž do rozširovacieho draftu 1967. A v tomto roku Los Angeles Kings vstúpili do NHL. Košatý strom, v ktorého korune momentálne svieti meno Jeff Carter, má staré korene. Konkrétne 54-ročné…

Na porovnaní tohto trejdu s inými, čo sme videli počas nedávnej uzávierky, najlepšie pochopíme, v čom spočíva výnimočnosť tohto pátrania. Poďme postupne:

Začneme najväčšou výmenou. Taylor Hall a Curtis Lazar do Bostonu za Andersa Bjorka a druhé kolo draftu. Trejd medzi Sabres a Bruins nemá žiadne korene, keďže Halla aj Lazara podpísali ako voľných hráčov. Anders Bjork bol Bostonom priamo draftovaný s tým, že daný výber nebol získaný výmenou z iného klubu.

Poďme ďalej – Anthony Mantha za Jakuba Vránu, Richarda Pánika a voľby v drafte. Vrána bol draftovaný nemenenou voľbou. Mantha bol síce vybratý z 20. pozície, ktorú pôvodne vlastnili Sharks, ale bol to čisto trejd draftových volieb, teda žiaden hotový hráč, ktorý bol už predtým menený. Pánik do organizácie Capitals vstúpil ako voľný hráč. Opäť výmena so žiadnymi koreňmi.

Do tretice všetko dobré – Nick Foligno do Toronta. Tomuto procesu predchádzala jediná výmena – tá, vďaka ktorej Blue Jackets získali budúceho kapitána v roku 2012 za Marca Methota. S jeho draftovou voľbou (v roku 2003) sa predtým obchodovalo. Rodokmeň Folignovej výmeny má počiatok v roku 2002. Má 19 rokov, oproti Carterovmu je teda poriadne mladý.

Zauzlili sme sa v pojmoch, ale snáď sa opísané procesy dajú pochopiť. Ak tím získal hráča, ktorého vymenil, výmenou niekedy predtým, začína sa písať niť. Tá môže byť prerušená, ak hráč ukončí kariéru, resp. odíde z klubu ako voľný hráč. Sotvakedy sa v rámci NHL udeje trejd s tak dlhou históriou. Preto zistenie (alebo inak, ako to radi nazývame my, „funfact“), objavené pomocou Twitter účtu Sportsnet stats, zaujalo hokejový svet.

Zdroj obrázku: mayorsmanor.com

Poďme od začiatku nite:

Keď sa v roku 1967 konal expansion draft, LA Kings si okrem iných vybrali aj Gorda Labossiera (pána na úvodnom obrázku článku). Center z kanadskej Manitoby tu odohral 161 duelov, istý čas strávil na farme v AHL. Vyrastal v chladnom prostredí a na hokej pod večne horúcim kalifornským slnkom si nikdy nezvykol.

„Mám ten pocit, že hrať hokej v Kalifornii je priam nemožné,“ povedal Labossiere. „Je tu tak teplo, že sa celý čas cítite ako na tréningovom kempe. V podstate nikdy nemáte pocit, že už sa začala hokejová sezóna.“

Uprostred sezóny 1970/71 bol vymenený do Montrealu Canadiens.

Kings okrem neho pustili aj Roya Fortina a voľbu v druhom kole draftu 1973. Do ich radov pribudol Ralph Backstrom. Ten bol takisto centrom, navyše mal v tom čase už 33 rokov a za sebou šesť vyhratých Stanley Cupov. Kings v ňom priviedli najmä skúsenosti. Ani on sa tu nijako extrémne dlho neohrial. Naopak, 26. februára 1973, dva roky po prvej výmene, odišiel do Chicaga.

Do kalifornského LA si to namieril Dan Maloney, krídelník, čo tu v poslednej sezóne získal 66 bodov v 80 dueloch. To jeho cenu automaticky zvýšilo. „Králi“ aj vďaka tomu predviedli ukážkový trejd. Maloneyho poslali spoločne s Terrym Harperom a druhým kolom draftu 1976 do Detroitu. Ako protihodnotu dostali Barta Cashleyho, ale hlavne jedného z najlepších hráčov ich histórie, Marcela Dionna.

Jeden z najlepších centrov všetkých čias zažil u Kings vrcholné roky kariéry. Strávil tu jedenásť rokov, odohral 921 stretnutí. Čas na rozlúčku nastal 10. marca 1987, keď Kings z Rangers za Dionna angažovali Bobbyho Carpentera a Toma Laidlawa.

Kľúčové pre rozoberaný rodostrom je prvé meno. Stredný útočník Carpenter, reprezentant Spojených štátov, bol žiadaný, bodoval. A Kings sa ho rozhodli predať Bostonu Bruins v roku 1989. Generálny manažér Rogie Vachon chystal útok na Stanley Cup.

Za Carpentera prišiel Steve Kasper, o dva roky starší center, no „kráľov“ k Stanley Cupu nepriviedol. Hral tu do roku 1991. 30. mája 1991 bol spoločne so Stevom Duchesnem vymenený do Philadelphie. Kings priviedli Jariho Kurriho, aby s Gretzkym obnovil legendárnu spoluprácu. On nás však ďalej nezaujíma. Zaujíma nás druhé meno, Jeff Chychrun.

Otec Jakoba Chychruna bol takisto obrancom. V Los Angeles dlho nepobudol. Po 26 zápasoch sa sťahoval do Pittsburghu ako súčasť balíka s Brianom Benningom a voľbou v prvom kole draftu 1992. Opačným smerom putoval legendárny bek Paul Coffey.

Coffeyho netreba nijako špeciálne predstavovať. Druhý najproduktívnejší obranca histórie ligy nepoľavil v zbieraní bodov ani v Los Angeles, ale jeho angažmán v teplom štáte nemal dlhé trvanie. 29. januára 1993 bol vymenený po tretí raz v živote. Nabral smer Detroit Red Wings.

Kings sa vzdali aj Sylvaina Couturiera a Jima Hillera. Za túto trojicu si poistili iné trio v zložení Jimmy Carson, Marc Potvin a Gary Shuchuk. Ďalším pokračovateľom rodostromu sa stal Carson. Ten v Detroite zažíval najlepšie roky kariéry, ale po výmene do Kings už nikdy nenašiel stratenú formu.

Klub ho v roku 1994 vymenil do Vancouveru za Dixona Warda. Dixona Warda o desať mesiacov poslali „o dům dál“ vo veľkom trejde s Torontom Maple Leafs. Jeho súčasťou bolo až šesť hráčov, paradoxne jediná draftová voľba, ktorú si Kings vybojovali, rozhodla o pokračovaní úchvatnej série na seba nadväzujúcich obchodov.

Vo štvrtom kole draftu 1996 bol draftovaný Éric Bélanger. Meno forvarda, ktorý v rámci súťaže vystriedal až sedem destinácií, by malo byť dlhoročným fanúšikom NHL známe. A pri mene Bélanger sa konečne dostávame do rokov tretieho tisícročia. Po náročnom postupe nás čakajú tri posledné výmeny.

Bélanger si v roku 2006 balil kufre a spolu s Timom Gleasonom putoval do Caroliny výmenou za Olega Tverdovského a Jacka Johnsona. Johnson je zároveň prvým hráčom siete výmen, čo ešte stále hrá. V drese Los Angeles pôsobil až do roku 2012. Tesne pred prvým Stanley Cupom v histórii organizácie ho „králi“ poslali do Columbusu výmenou za – a teraz to konečne príde – Jeffa Cartera!

Carter sa ako hráč Los Angeles tešil z dvoch Stanley Cupov. Vypracoval sa na vodcu na ľade i mimo neho, na dres mu našili „áčko“. Zažil najlepšie roky histórie klubu. A mohol tu zostať aj dlhšie. Jeho výmenu s ním generálny manažér Rob Blake diskutoval už pred mesiacom, vtedy sa vyjadril proti, keďže mali Kings šancu na play-off. Ak by sa obchod neuskutočnil, pravdepodobne by Carter v drese Kings ukončil kariéru.

Lenže to sa nestane.

A keďže bol Jeff Carter vymenený za dve draftové voľby, šanca, že 54-ročná „postupka“ bude pokračovať, stále žije.

Zopakujme si celý postup ešte raz a zjednodušene pomocou tweetu:

Je až neskutočné, že sa niečo podobné vôbec môže udiať.

Najstarší hráč v spleti trejdov bol narodený v roku 1937. Ralph Backstrom však zomrel 7. februára 2021, a tak po ňom štafetu najstaršieho žijúceho prebral 81-ročný Gord Labossiere, teda štartér celého procesu. Okrem Backstroma už medzi nami, žiaľ, nie je ani Dan Maloney, prezývaný „Snowshoes“. Zomrel v roku 2018 vo veku 68 rokov.

Neskoršiu draftovú voľbu použijú Kings až v roku 2023, je teda možné, že vybraný hráč bude ročník narodenia 2005, čo by mohlo činiť 78-ročný rozdiel medzi Backstromom a ním.

Nezdala sa vám história NHL dostatočne zaujímavá? Po dnešnom článku sa to, veríme, aspoň trochu zmení.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.