Oliver Fatul je jedným z viacerých mladých obrancov zo Slovenska z tohto draftového ročníka. Rodák z Bratislavy hokejovo vyrastal vo Švédsku v systéme Malmö Redhawks. Taktiež strávil jednu sezónu v IK Oskarshamn a väčšiu svojho draftového ročníka vo Zvolene, odkiaľ prešiel do Fínska, kde dostal viac príležitostí hokejovo rásť. Fatul je skôr defenzívnym obrancom, ktorý má skvelé čítanie hry v obrannom pásme a taktiež skvelú rozohrávku. V rozhovore s nim sa však dozviete omnoho viac!
Si hokejistom, ktorý by mohol byť vybratý na tohtoročnom drafte do NHL. Vnímal si to počas poslednej sezóny? Bol si preto pod nejakým tlakom?
Nepovedal by som, že som bol pod tlakom. Áno, mal som to v hlave, chcel som sa ukázať, no zároveň som to veľmi nepreháňal, Sústredil som sa len na to, aby som podal čo najlepší výkon a pomohol tímu v každom zápase. Tú situáciu okolo draftu som vnímal hlavne zo začiatku, ale potom som to bral ako normálnu vec. Veď čo sa má stať, stane sa. Nevnímal som to nijako extrémne, vedel som o tom, ale neobmedzovalo ma to.
Myslíš si, že ti po hokejovej stránke pomohlo, že si vedel, že si v draftovom ročníku? Mal si preto vyššiu motiváciu zlepšiť sa?
Určite. Myslím si, že byť draftovaný je sen každého hokejistu. Bola to (a stále je) obrovská motivácia. Hnalo ma to dopredu, aby som podával čo najlepšie výkony. Nesnažil som sa však na to prílišne fixovať a byť pod tlakom. Povedal som si, že si to celé užijem, lebo vtedy hrať najlepšie, ako viem.
Odišiel si zhruba uprostred ročníka zo Zvolena do fínskej juniorky. Prečo?
Videl som tam väčšiu perspektívu hokejovo rásť, čiže toto rozhodnutie neľutujem.
Vo Švédsku si predtým odohral tri sezóny, teraz vo Fínsku jednu. Je medzi týmito krajinami nejaký hokejový rozdiel v hre, tréningu či výchove?
Určite. Vo Fínsku som bol kratšie, ale páčilo sa mi tam viac. Podľa môjho názoru majú oproti Švédom lepšie zvládnutý tréningový proces. Tak makať ako oni, to som ešte nezažil. Práca je tu na vysokej úrovni už od malých detí. Viac sa mi páčila aj ich mentalita, či už po športovej a tréningovej stránke či po stránke partie a kolektívu. Na druhej strane majú plusy aj Švédi, len v iných veciach. Osobne teda mám radšej Fínsko, hlavne ich mentalitu a prácu v tréningovom procese. V korčuľovaní a hernom štýle som nepostrehol nejaké priepastné rozdiely, možno by som mohol povedať, že majú Fíni lepšie zručnosti, ale to je u každého hráča individuálne. Môj osobný pocit nahráva Fínsku, no v oboch krajinách bolo super, posunulo ma to. Obidve krajiny to majú po hokejovej stránke prepracované do detailov.
V Švédsku si bol od štrnástich rokov. Mal si nejaké problémy s prechodom? Nechýbal ti domov? Ako si si na to celé zvykal?
Nebolo to jednoduché, mal som štrnásť rokov, po anglicky som rozprával iba lámavo. Ten prechod som zvládol, a to hlavne vďaka veľkej podpore zo strany rodiny. Uľahčovali mi to, hoci som tam bol sám. Otec za mnou chodil každý mesiac. Naozaj mi veľmi pomáhali. Nevnímal som to tak, žeby mi chýbal domov, lebo som vedel, prečo som tam a aké sú moje ciele. Išiel som si za nimi, makal som a nepripúšťal si negatívne veci. Mal som aj slabšie chvíľky, to určite, ale prevládala zanietenosť k hokeju a hnala ma túžba splniť si svoje sny.
DOČÍTAJTE ČLÁNOK! Zakúpením draftovej e-knihy blogu Oh my Hockey si odomknete tento rozhovor a s ním veľký a podrobný draftový coverage, ktorý stojí za to. (Pre zakúpenie kliknite sem)
Ak by ste s platbou mali akékoľvek problémy, napíšte nám o tom na našu Facebookovú stránku, máme alternatívy
