Na juniorských MS zažil slávu i bolesť. Šimon Bečár sa chce dostať na univerzitu

Juniorské majstrovstvá sveta mu vychádzali veľmi dobre, no štvrťfinále musel sledovať len v televízii. Príčinou bolo ťažké zranenie, krvácanie do steny dvanástnika. Jeho cestu lietadlom na Slovensko neskôr oficiálny web Slovenského zväzu ľadového hokeja označil za „peklo v oblakoch“.

18-ročný Šimon Bečár už má, našťastie, po starostiach. Absolvoval dlhé a početné vyšetrenia, dlho ležal v nemocnici, schudol, ale musel si tým prejsť, aby dnes mohol vyhlásiť, že je úplne fit. Na drafte je jednou z mála slovenských nádejí.

„Šimon Bečár je veľmi dynamický two-way obranca, ktorý rád efektívne bráni, ale aj zakladá útoky. Na MSJ si ho všimlo veľmi veľa skautov.“
(Samuel Tirpák, scouting report)


Si hokejistom, ktorý môže byť vybraný v nadchádzajúcom drafte. Cítil si preto behom sezóny nejaký tlak?

Myslím si, že nie. Ja sa to snažím vôbec nevnímať, dokonca ani teraz, keď už mám po sezóne. Chcem sa dobre pripraviť na ďalšiu sezónu. Nemyslel som na to nejako intenzívne, jasné, občas mi to napadlo, napríklad keď si ma doberali v kabíne. Ale určite som preto nebol pod tlakom, išlo skôr o motiváciu, lebo odmala som sníval o tom, že raz budem draftovaný.

Ako vnímaš svoje šance na drafte?

Ako vravím, nemyslím na to, nesústredím sa na to. Ani to neviem ohodnotiť, na túto otázku by skôr vedeli zareagovať iní. Ja sa jednoducho snažím hrať hokej najlepšie, ako viem.

Tvoje meno hokejová verejnosť vnímala najmä počas juniorských MS, kde si sa ukázal vo výbornom svetle. Bol si spokojný so svojimi výkonmi?

Určite. Pred majstrovstvami sveta som bol veľmi šťastný, že ma vôbec nominovali na zraz. Vôbec som nečakal, že sa dostanem na šampionát, mal som kopec skvelých spoluhráčov, čo šli domov. Som rád, že to tak dopadlo a myslím si, že s výkonmi môžem byť spokojný.

Zdroj obrázku: Súkromný archív Š.B.

A ako hodnotíš výkony mužstva?

Boli sme super partia, hrali sme za kolektív. Výkony tímu hodnotím veľmi kladne, a to aj vo štvrťfinále proti USA, do ktorého som nemohol nastúpiť. Bolo vidieť, že do toho chlapci dali srdce.

V skauting kruhoch ťa v tom čase začali vnímať o dosť intenzívnejšie. Ty osobne si vnímal zvýšenú pozornosť o tvoju osobu?

Vôbec nie.

Pre zranenie – krvácanie do steny dvanástnika – si zmeškal štvrťfinále s Američanmi, cestu domov opísali médiá ako „peklo v oblakoch“.  Má toto zranenie nejaké následky dodnes?

Chvalabohu nie. Po tom nešťastnom zranení som absolvoval som strašne veľa vyšetrení, no našťastie už je to v poriadku, nie je tam jazva, je to zahojené. Po prílete na Slovensko som bol tri týždne vkuse v nemocnici, tam ma…

FOTO: Súkromný archív Š.B.

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.