Hrdina Bostonu sa vracia: Pre otrasy mozgu si Thomas musel prejsť peklom

Po finále v roku 2011 mu ležal pod nohami Boston i celý hokejový svet. Dosiahol vrchol. Stanley Cup a k tomu Conn Smythe Trophy. Tim Thomas sa stal hrdinom play-off a podľa hlasovania o Vezina Trophy aj najlepším brankárom sezóny NHL.

O pár rokov neskôr nič z toho neplatilo. Úplne sa vytratil. Zmizol z hokejového sveta, zanevrel na šport, utiahol sa. Za toto všetko mohli zranenia mozgu, ktoré utrpel behom kariéry.

Thomasovi tesne po skončení kariéry povedali, že dve tretiny jeho mozgu dostávajú len 5% krvi, čo by mali. Zostávajúca tretina bola na 50 percentách. Jeho manželka i deti pri výroku diagnózy začali plakať. Tim nie. Ťažko povedať, či preto, lebo mu to nedochádzalo, alebo to jeho poškodený mozog proste nedokázal spracovať.

„Každé ráno sa budím s tým, že prvých pár hodín venujem tomu, aby som si usporiadal spomienky,“ povedal Thomas pred pár rokmi, keď ho uvádzali do siene slávy amerického hokeja. Rozdielový bol podľa neho otras mozgu z roku 2013. „Nasledujúce ráno som sa zobudil a nedokázal som sa rozhodnúť, čo si dám na raňajky či kam chcem ísť. Nedokázal som si vôbec nič naplánovať.“

Jeden z najlepších amerických gólmanov všetkých čias si hovoril, že mu to za to nestálo. Po čase si ale uvedomil, že utiahnutie sa do hôr ho zblížilo s rodinou, na ktorú počas kariéry nemal toľko času. Voči hokeju ale zatrpkol. Nechcel mať nič spoločné s hrou, ktorá ho živila. Nechcel sa stretávať ani so starými priateľmi a spoluhráčmi.

Desať rokov po pamätnej jazde za Stanleyho pohárom sa jeho postoj mení.

„Asi pred šestnástimi mesiacmi som prešiel na opačnú stranu barikády. Začal som o tom rozprávať,“ povedal Thomas pre Seana Shapira z The Athletic. „A potom sa to zlepšovalo. Chcem sa opäť zapojiť do vecí, ktoré ma zaujímajú. Chcem sa opäť spojiť s priateľmi, ktorých som za svoj život získal.“

Jeho príbeh je silný, ale stále zahalený rúškom tajomstva. Thomas nie je pripravený vypovedať ho celý. Stále sa vyrovnáva s následkami ťažkých zranení, ktoré ho poznačili na fyzickom i psychickom zdraví. Medzičasom obnovil kontakty s Tuukkom Raskom a Milanom Lucicom.

„Čím viac obnovujem staré kontakty, tým viac cítim, že sa dostávam späť do hokejového sveta,“ vyjadril sa. „Bol som v takom rozpoložení, že som znehodnocoval všetko, čo som kedy dosiahol a všetko, čo mi dal hokej. (…) Teraz urobím malý krok a posuniem sa bližšie k verejnosti. Môžem dovoliť hokeju opäť byť súčasťou môjho života.“

Pridaj komentár

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.