Rick Tocchet prišiel do púštneho klubu 11. júla 2017. Vtedy tu podpísal kontrakt, čím oficiálne nahradil dovtedajšieho dlhoročného trénera Davea Tippetta. Jeho koniec nebol ničím prekvapujúcim, "kojoti" sa v danom období niekoľko rokov po sebe nepozreli do play-off.
Rick Tocchet bol skúsený. V predchádzajúcom období viedol ako hlavný tréner Tampu Bay, ako asistent pôsobil v Colorade i Pittsburghu, odkiaľ do nového pôsobiska prichádzal ako dvojnásobný víťaz Stanley Cupu. Neprišiel do úplne nového prostredia. V Phoenixe trénoval už počas sezóny 2005/06, na lavičke stál ako asistent vtedajšieho trénera Wayna Gretzkého, vydržal len rok.
Keď v roku 2017 prichádzal po druhý raz, vedenie si od neho sľubovalo hokej zodpovedajúci ich víziám budovania tímu. "Z celkového hľadiska bol Rick najlepším kandidátom," povedal John Chayka, v tom čase generálny manažér. "Vie sa baviť s hráčmi. Vie ich motivovať. Chce od hráčov, aby plnili, čo im zadá, ale zároveň vie byť takým veľkým bratom pre našich mladíkov."
Najdôležitejšou informáciou z celého interview bolo, že Tocchet chce hrať rýchlo, agresívne, chce tvoriť hru a hrať dominantný hokej, doslova "diktovať hru".
V posledných dňoch sa v rámci trénerských odchodov hovorí aj o Johnovi Tortorellovi. Kým Tortorella je najúspešnejším trénerom histórie klubu, o Tocchetovi sa nič podobné povedať nedá. A, žiaľ, zdá sa, že nesplnil ani to diktovanie hry.
Coyotes mali svetlé chvíle. Nepatria ku dnu súťaže, to ani zďaleka, isté veci fungovali. Ale mladý tím mal na to hrať dravejšie. A agresívnejšie, a rýchlejšie. Manažment mal pred touto sezónou zrejme za cieľ postup do vyraďovacej fázy, avšak pred Yotes sa umiestnili Golden Knights, Avalanche, Wild aj Blues.
Aby sme rozobrali Tocchetov koučing, začnime tímovými štatistikami. Yotes v posledných štyroch sezónach postúpili do play-off dokopy jediný raz. Vlani v predkole zdolali Nashville Predators, v druhom kole však nestačili na jednoznačne lepších Colorado Avalanche.
V prvom ročníku pod Tocchetom (2017/18) boli Coyotes bodovo najhorším tímom západu. Strelili 206 gólov (menej dalo už len Buffalo), inkasovali 251-krát, čím sa zaradili medzi mierny podpriemer súťaže. Mužstvo hľadalo svoj systém v presilovkách (dno tabuľky) i oslabeniach (priemer).
Žiaľ, rýchly a agresívny hokej (teda aspoň snaha oň) nepriniesol ovocie ani v druhej sezóne. Coyotes už síce neboli fackovacím panákom, no čo do ofenzívy to stále bolo biedne. Len o tri góly viac ako v sezóne predtým. Zapracovali však na defenzíve aj hre v početnej nevýhode, a to im prinieslo štvrté miesto v divízii a napriek nepostupu lepšie vyhliadky do ďalších rokov.
Ročník 2019/20 bol jediným postupovým. Skrátila ho pandémia, no dohral sa. Ktovie, či by boli Coyotes za normálnych okolností postúpili, situácia to ale zariadila tak, že sa "kojoti" stretli s "predátormi" v predkole a postúpili. Ako bolo písané vyššie, v druhom kole ich v päťzápasovej bitke zmietla lavína. Čo sa týka gólového priemeru, Coyotes si mierne polepšili, ale v útoku boli stále podpriemerní.
Zmena sa rodila veľmi ťažko. Hoci vyraďovacie boje mohli skresľovať.
Neskreslili však pohľad manažmentu klubu. Ten vedel, že pre Toccheta nastáva kľúčová sezóna. Chcel rapídne zvýšenie produktivity, a zároveň udržanie jednej z najlepších obrán v lige. Nezadarilo sa ani v jednom. Útok síce bol lepší ako vlani, v tomto ohľade patrila Arizona už k lepšiemu podpriemeru, no medzi horšiu polovicu skĺzlo mužstvo aj v rámci bránenia. To platí ako v meradle divíznom, tak súťažnom. A to zrejme zlomilo Tocchetovi väz.
Je ťažké hľadať výraznú zmenu, ťažké sa vyjadriť v tom štýle, že by Tocchet prišiel a nastolil výrazný posun. Ešte presnejšie je na rovinu dodať, že to nie je pravda. V posledných rokoch mal možnosť pracovať s hokejistami ako Jakob Chychrun, Oliver Ekman-Larsson, Taylor Hall, Darcy Kuemper, Phil Kessel, Conor Garland a ďalší. Tento menoslov síce v celkovom meradle neznie úplne ako jadro víťaza Stanley Cupu, no v organizácii Coyotes sa mihajú mladí a draví hráči, ktorých sa dá zapracovať (samozrejme, v spolupráci s generálnym manažérom) do tímu i súťaže všeobecne o dosť lepšie.
Razantný zdvih defenzívy pod Tocchetom pochovala ťažkopádna ofenzíva. O Coyotes sa pred rokmi hovorilo ako o nastupujúcom čiernom koňovi súťaže. Klub tieto slová doteraz nedokázal potvrdiť.
Tocchet vyhral 49% zápasov na lavičke klubu. V tom ho prekonali štyria z jeho šiestich predchodcov. To by ale ani tak nevadilo - problémom bola stagnácia Coyotes. A vzhľadom na predvedenú hru môžu byť asi aj radi, že v tabuľke zatiaľ obsadzujú štvrtú priečku pred kalifornským triom, teda pred klubmi v prestavbe či vyrovnávajúcimi sa so zlou politikou doterajšieho vedenia. Ale táto pozícia nie je ničím prekvapujúcim, ani ničím, s čím by sa dalo chváliť.
Podstatné bolo zmeniť hru Coyotes. Podstatné bolo jednoducho stať sa dominantným mužstvom. Nestalo sa. Za dobu Tocchetovho pôsobenia v Arizone bol klub v útoku neefektívny, ba čo viac, na každú strelu sa musel narobiť. V priemere vystrelili každé dve minúty, tridsaťkrát za zápas a v sledovanom období (2017-2021) sú horší ako oni iba Vancouver, newyorské kluby, Anaheim a Detroit.
Obrana bola pevná, lebo si prísne strážila predbránkové priestory. Za prístup k defenzívnej činnosti a taktike si Tocchet zaslúži uznanie, ale aj v priemernom počte striel na ich bránu boli Coyotes počas posledných štyroch rokov zhruba v strede tabuľky. Súperom dovolili vystreliť 31,5-krát za zápas.
30,1 a 31,5... To nie je nič prelomové. Alebo?
Ak by sme Coyotes postavili do 82-zápasovej sezóny a každý jeden zápas by dopadol takto, na súpera by vyslali 2 468 pukov. Ich brankári by si však museli poradiť až s 2 583 pokusmi, čo znamená o 115 potenciálnych gólov viac. O dominancii jednoducho nemôže byť reč.
Vrátime sa medzi prvé odstavce článku: Najdôležitejšou informáciou z celého interview bolo, že Tocchet chce hrať rýchlo, agresívne, chce tvoriť hru a hrať dominantný hokej, doslova "diktovať hru". Vízie sa musia plniť, ak sa to nepodarí, letí väčšinou tréner.
Dni Ricka Toccheta na lavičke Arizony sú spočítané. Generálny manažér Bill Armstrong v nasledujúcom období pravdepodobne zvolí variant s mnohými kandidátmi. Chce mať prehľad, chce si vypísať pre a proti, chce si mať z čoho vyberať.
Ako informuje Pierre LeBrun, očakáva, že si Yotes vypočujú asi desať kandidátov na post nového šéfa lavičky. Spomenul mená ako Lane Lambert (associate coach u Islanders), Nate Leaman (hlavný tréner Providence College (NCAA) a reprezentácie USA do 20 rokov) či Rocky Thompson (associate coach u Sharks).
Menám potenciálnych kandidátov na pozíciu kouča Yotes sa povenujeme neskôr.
dnes 11:40
dnes 10:54
dnes 08:00
